Termografia objektov

1. Čo je termografia?

Termografia je bezkontaktné meranie tepelného žiarenia, ktoré leží v infračervenej časti elektromagnetického spektra. Na meranie sa používa špeciálna termografická kamera, ktorá umožňuje vidieť predmety na základe ich vyžarovaného a odrazeného tepla. Keďže je snímač fotoaparátu mimoriadne citlivý, obraz dokáže zobraziť aj tie najmenšie teplotné rozdiely.

Pomocou termokamery je možné odhaliť aj tie najmenšie teplotné rozdiely.

2. Zistenie tepelných strát a príčin vlhkosti v budovách

Termografia sa najčastejšie využíva na odhalenie chýb v obvodovom plášti budovy, tzv. tepelných mostov, ktoré môžu spôsobiť značné tepelné straty. V dôsledku nedostatočne hydroizolovaných podláh sa do stien často dostáva vlhkosť, čo má za následok tvorbu odolných plesní. Vznik tepelných mostov a plesní spôsobujú aj nekvalitne osadené okná a vonkajšie dvere, ako aj nesprávne prevedená izolácia fasády a strechy. Pomocou termokamery sa dajú odhaliť aj okná, ktoré majú zlé vlastnosti, napríklad zlé tesnenie – je potrebné nanovo ich nastaviť alebo vymeniť/vylepšiť tesnenie. Termografiou možno zistiť aj prípadné úniky vody v systéme podlahového alebo stenového vykurovania, ako aj v radiátorovom systéme. Termografia sa často využíva v procese komplexnej energetickej obnovy budovy, pretože zobrazuje všetky poškodenia, ktoré je potrebné opraviť, aby budova po obnove bola energeticky efektívna.

Termografia sa môže použiť na odhalenie prípadných únikov vody v akomkoľvek inštalačnom systéme.

3. Zisťovanie príčiny vlhkých stien

Vlhký vzduch rýchlejšie kondenzuje, najmä na vnútornej strane vonkajších stien: na okrajoch a v rohoch.

Pomocou termografie, merača vlhkosti vzduchu a merača vlhkosti v stavebnej konštrukcii sa dajú zistiť príčiny vlhkosti stien, ktoré spôsobujú výskyt nepríjemných a zdraviu veľmi škodlivých plesní. Žiaľ, vo väčšine prípadov sa tieto problémy objavia pri renovácii budovy (výmena okien, zlepšenie izolácie fasády a strechy). Zlepšením energetickej hospodárnosti sa budova stáva vzduchotesnejšou, výmena vzduchu medzi budovou a okolím sa tak výrazne znižuje. Výsledkom je vlhkejší vzduch, ktorý rýchlejšie kondenzuje, najmä na vnútornej strane vonkajších stien: na okrajoch a rohoch. V takomto prípade je najčastejším opatrením realizácia vetrania s rekuperáciou, na ktoré je často možné získať dotáciu.