Pomocou Trompe loeil sa zdôrazňuje hĺbka miestnosti, izba, ktorej stena je zdobená touto technikou, bude vyzerať väčšia, priestrannejšia a 3D efekt vytvorí ilúziu, ktorú ste si predstavovali, zdanie skutočného objektu alebo určitého miesta. Optická ilúzia sa dosiahne maľovaním nástennej maľby alebo dokonca špeciálnymi tapetami.
Za pojmom Trompe loeil sa skrýva iluzionistická maľba, resp. nástenná maľba, v ktorej sa ilúzia trojrozmerného priestoru a hĺbky dosahuje pomocou perspektívne maľovaných architektonických prvkov, akými sú oblúky, stĺpy, balustrády či architrávy, svetelné efekty a tieňovanie.
Táto technika sa nepoužíva len na vnútorné steny, možno ju použiť aj na maľovanie vonkajších priestorov.
Takto si napríklad môžete vytvoriť ilúziu nadreálneho pohľadu na romantickú stredomorskú dedinku, hoci ste v centre mesta. Technika Trompe loeil sa často používa na maľovanie pohostinských zariadení, aby vynikli a prilákali viac návštevníkov.
História techniky Trompe loeil
Predpokladá sa, že termín Trompe loeil vznikol v 19. storočí, avšak existuje veľa príkladov, ktoré dokazujú, že táto technika používaná na dosiahnutie optickej ilúzie sa používala oveľa skôr, dokonca aj v starovekých civilizáciách.
Túžba vytvárať realistické zobrazenia bola prítomná najmä v starovekom Grécku, o čom svedčí jeden zaujímavý príbeh. Dvaja renomovaní maliari Zeuxis a Parrhasius súťažili o to, kto vytvorí realistickejší obraz zátišia. Zeuxis vytvoril zátišie tak presvedčivo, že k nemu zlietali vtáky, aby si pochutnali na hrozne. Maliar si myslel, že vyhral, no potom ho Parrhasius požiadal, aby posúdil obraz, ktorý bol zakrytý látkovými závesmi. Zeuxis chcel odtiahnuť závesy, aby odhalil obraz, závesy však boli súčasťou Parrhasiovho obrazu a Parrhasius sa stal víťazom.
Umelci v starovekom Grécku a starovekom Ríme nanášali pigmenty na vlhkú omietku, aby vytvorili realistické stvárnenie, akoby vyvýšené povrchy vznikali omaľovaním falošných stĺpov a iných architektonických prvkov. Predpokladá sa, že iluzionizmus v maliarstve vznikol v starovekom Grécku v 5. storočí p.n.l. a úspešne sa rozvíjal v helenistickom a rímskom maliarstve.
Technika Trompe loeil bola použitá aj v Pompejách, príklady sa našli na pozostatkoch palácov, kostolov a víl. Táto technika bola použitá na vytvorenie ilúzie väčšieho priestoru, ale aj na zobrazenie očarujúcej krajiny.
Technika Trompe loeil zažila svoje obrodenie počas renesancie, kedy sa používala na maľovanie kupol a klenieb kostolov a palácov. „Hrajúc sa“ s perspektívou a kombinovaním svetla a tieňov sa kupoly premenili na imaginárne priestory.
Pozoruhodným príkladom je veľkolepá výzdoba stropu Sixtínskej kaplnky, ktorú v rokoch 1508 až 1512 realizoval svetoznámy renesančný umelec Michelangelo Buonarroti. Vymaľovať klenbu Sixtínskej kaplnky nebola vôbec jednoduchá záležitosť pre rozľahlosť tejto holej plochy (takmer 800 m2). Michelangelo Buonarroti umiestnil maľovanú architektonickú štruktúru na vrchol skutočných architektonických prvkov, ktoré s neuveriteľnými trojrozmernými efektmi zobrazovali rôzne témy. Pri maľovaní klenby Sixtínskej kaplnky, ktorá je považovaná za jeho najvýznamnejší maliarsky počin, Buonarroti zobrazil anjelov a biblické postavy obklopené stĺpmi a trámami.
Maľbu Nanebovzatie Panny Márie v kupole parmskej katedrály vytvoril ďalší renesančný umelec – Correggio, považovaná je za jeho majstrovské dielo – dielo iluzionistickej perspektívy. V období baroka a rokoka sa luministické efekty používali na zdobenie klenieb, stropov a stien sakrálnych budov a palácov.
Trompe loeil dnes
Dnes sa technika Trompe loeil používa na zdobenie obytných a pohostinských zariadení, čím vytvára jedinečný, nezvyčajný vzhľad. Pri použití na vnútorné steny príbytkov, či už vo forme maľovaných nástenných malieb alebo tapiet, môže vzniknúť dojem priestrannosti a otvorenosti, čo je vhodné najmä do menších miestností. Trompe loeil môžete použiť aj na strop alebo dokonca na podlahu, čím vytvoríte ilúziu napríklad terakotových dlaždíc, ktoré sú charakteristické pre orientálne a stredomorské štýly zariaďovania príbytkov.
Pokiaľ ide o túto techniku, zdá sa, že jediným limitom je naša predstavivosť.
Existuje mnoho príkladov použitia techniky Trompe loeil v interiéri a exteriéri, spomenieme niektoré z nich: francúzsky rustikálny šarm môžete do svojej kuchyne vniesť tak, že na kuchynských dverách namaľujete policu so stredomorským korením, dózami, ovocím a zeleninou.
Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že sú dvere vo vašom príbytku vyššie, to možno dosiahnuť pomocou „falošných“ sadrárskych prác – maľby v rokokovom štýle.
Ak v byte nemáte terasu, pomocou techniky Trompe loeil môžete premeniť stenu v obývačke na panoramatické okno s neuveriteľným výhľadom. Častým príkladom využitia iluzionistického maliarstva je maľovanie „falošných“ knižníc s cieľom dodať domácim kanceláriám punc profesionality, vzhľad kabinetu.
Tapety v tejto technike dokonale imitujú materiály používané v starovekých budovách, čo osloví predovšetkým milovníkov histórie.
Maľovanie technikou Trompe loeil je oveľa drahšie ako klasické maliarske práce, pretože si vyžaduje nielen oveľa väčšiu zručnosť, ale aj skúsenosť a nástroje. Koľko takéto dekoratívne omietky (steny) budú stáť, závisí od veľkosti plochy, ktorú je potrebné natrieť, ale aj od zložitosti obrazu (čím zložitejší obraz, tým viac času zaberie).
Ak máte záujem o túto maliarsku techniku a hľadáte skúsených remeselníkov, pomoc môžete vyhľadať na daibau.sk, úplne zadarmo, rýchle a jednoduché. Stačí vyplniť dopyt na našej webovej stránke a čoskoro vás budú kontaktovať realizátori s vhodnou ponukou.