Pre oblasť

    Rožňava – niekdajšie banícke mestečko, Kalvária a početné historické pamiatky

    Článok si prečítalo viac ako 1590+ používateľov
    Rožňava, mesto slávnych tradícií baníctva, školstva a remesiel, biskupské sídlo, administratívne a kultúrne centrum horného Gemera, leží na juhovýchode Slovenska v údolí rieky Slanej, medzi svahmi Slovenského Rudohoria a planinami Slovenského krasu. Obklopené je vencom hôr. Prvá písomná zmienka o Rožňave je z roku 1291 v darovacej listine, ktorú vystavil uhorský kráľ Ondrej III. ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi. Prvou známou architektúrou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti slúži ako biskupská katedrála) z roku 1304, ktorý prešiel mnohými prestavbami. V meste sa zachovalo vzácne historické jadro, ktorého srdcom je štvorcové námestie stredovekého pôvodu, najväčšie svojho druhu na Slovensku s množstvom vzácnych architektonických pamiatok. Rožňava je zároveň jedným z centier Gotickej cesty v Gemeri, na ktorej sa nachádzajú vzácne kultúrnohistorické pamiatky Spiša a Gemera. V súčasnosti je Rožňava okresným mestom patriacim do Košického samosprávneho kraja.

    Z histórie mesta...

    V blízkosti spomínaného kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské privilégiá od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr, vzniklo mesto, a v rokoch, ktoré potom nasledovali, jeho história bola úzko spätá s ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.

    Svoje pomenovanie mesto dostalo podľa názvu mimoriadne výnosnej bane zvanej Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa na týchto priestoroch ťažilo predovšetkým zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva.

    Rožňava v minulosti, zdroj: Mesto Rožňava
    Rožňava v minulosti, zdroj: Mesto Rožňava

    Začiatok 16. storočia sa niesol v znamení rozsiahlej stavebnej činnosti. Neďaleko kostola sa zrodilo priestranné štvorcové námestie (dnešné Námestie baníkov) obklopované honosnými meštianskymi domami najbohatších banských podnikateľov, ktoré v súčasnosti spolu s niekoľkými priľahlými ulicami tvorí historické jadro mesta. V strede námestia kedysi stála budova stredovekej radnice. Neskôr na námestí, na mieste staršej stavby, postavili charakteristickú mestskú vežu a na ruinách radnice vznikol kostol jezuitov. Budova banskej komory je jediná renesančná stavba v meste. Táto mohutná rohová dvojpodlažná budova s charakteristickými opornými piliermi a renesančnou loggiou nad svojou vstupnou bránou bola postavená v 17. storočí. Na prelome rokov 1706 a 1707 budova bola sídlom Františka II. Rákócziho a miestom zasadnutia krajinského snemu, na ktorom sa rozhodlo o detronizácii Habsburgovcov. Rákóczi v suteréne budovy zriadil mincovňu. Budova bola obnovená v roku 1998.

    Mariánsky stĺp stojaci pred palácom biskupov vznikol na pamiatku obetiam ničivej cholerovej epidémie, ktorá toto mesto zasiahla v roku 1711. Pôvodne k nemu patrila aj socha sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého. Pôvabná budova s tromi vzácnymi barokovými súsošiami v blízkosti katedrály bola prvou rožňavskou nemocnicou, ktorú v roku 1719 postavil Juraj Andrássy. Trojpodlažnú budovu radnice postavili v roku 1720. V roku 1776 sa Rožňava stala biskupským mestom a o dva roky neskôr podľa projektov Jána Mayera vznikol palác rožňavských biskupov. Na mieste drevenej zvonice farského kostola, povýšeného na biskupskú katedrálu, Ján Mayer postavil impozantnú barokovo klasicistickú zvonicu. V roku 1733 sa začala aj takmer sto rokov trvajúca výstavba kostola a kláštora františkánov. 

    Neskôr mesto postupne tratilo charakter banského mesta a menilo sa na obchodno-remeselnícke mesto. Veľké rožňavské trhy sem lákali obchodníkov aj zo vzdialenejších krajín a produkty miestnych remeselníkov boli vyhľadávané v celom Uhorsku. V roku 1786 miestny staviteľ Ján Mayer dokončil svoju najvydarenejšiu stavbu, budovu rožňavského evanjelického kostola, ktorého oltár a kazateľnicu - podobne ako v prípade katedrály - vyhotovil známy majster Jozef Gode. 

    Rožňava bola aj významným školským mestom s čím sa spájal aj čulý kultúrny život. Študovali tu velikáni slovenských dejín ako Pavol Jozef Šafárik, obrodenský spisovateľ a evanjelický kňaz Samuel Tomášik a ďalší. História miestnej tlače a žurnalistiky je nevyčerpateľnou studnicou dôkazov a poznatkov o kvalite rožňavského kultúrneho života v 18. a 19. storočí. 

    Od roku 1991 historické centrum je chránené ako pamiatková zóna, zdroj: Mesto Rožňava
    Od roku 1991 historické centrum je chránené ako pamiatková zóna, zdroj: Mesto Rožňava

    Kalvária v Rožňave 

    V tomto článku osobitnú pozornosť venujeme predovšetkým Kalvárii, ktorá je situovaná na severnej strane mesta na svahu najnižšieho vrchu trojvŕšia historicky nazývaného Szölömál, pretože ide o najkrajšiu, najväčšiu a najstaršiu pamiatku svojho druhu na celom území Gemera, ktorá v blízkej minulosti prešla postupnou obnovou a znovuzrodením. 

    Ak náhodou neviete, o čo ide: kalvária (náboženský význam) - vŕšok so 14 zastaveniami znázorňujúcimi niektoré výjavy z Ježišovho umučenia a ukrižovania, krížová cesta (podľa Calvaria, latinského názvu pre biblické miesto Golgota)

    Celý komplex pôvodne pozostával z kostola, zvonice a siedmich zastávkových kaplniek. Neskôr bol zásadne upravený, vrátane zmeny trasy krížovej cesty a výstavby nových kaplniek okolo roku 1911.

    História a stavebný vývoj

    O výstavbe krížovej cesty a jej vývoji pomerne podrobne informuje Lipót Telgárti v polovici 19. storočia, keď mala Kalvária za sebou prvých sto rokov existencie. V zborníku Magyar Sion z roku 1866 takto písal: „Pôvodná krížová cesta viedla strmo hore kalvarijným kopcom po poliach. Na okraji cesty boli osadené dve kaplnky. Hore, ku bráne v kamennej ohrade, v ktorej stál kostol a samostatná drevená zvonička, viedli kamenné schody. V ohrade za kostolom bol Boží hrob, nad ktorým sa týčili tri kríže. Po každej strane Božieho hrobu stáli dve kaplnky. Okolo rástli vysoké lipy a duby.“ Podľa dobového opisu L. Telgártiho to miesto bolo akoby stvorené pre Kalváriu.

    Táto koncepcia Kalvárie je zachytená v katastrálnej mape Rožňavy z roku 1870. Samotná stavba je však staršia, v archíve rímskokatolíckej fary sa zachovala latinská listina z roku 1734 o povolení a požehnaní stavby Kalvárie arcibiskupom Imrichom Esterházym.

    Prvú stavbu so siedmimi zastávkovými kaplnkami a vrcholovým kostolom Bolestnej Matky (v latinčine Mater Dolorosa – dnes kostol Sedembolestnej Panny Márie) dal postaviť na základe uvedeného povolenia v roku 1741 Ferencz Szabó, predstavený rádu jezuitov v Rožňave, z bohatého príspevku rožňavského mešťana Jakuba Steera a jeho manželky Kataríny, o čom hovorí aj nápis s chronogramom na priečelí kostola, nad vstupným portálom:

    DEI VNIGENITO / IESV CRVCIFIXO / REPARATORI HOMI / NIS HONORI POSVIT / 
    IO. JACOBUS STEER / CVM CONSORTE SVA / CATARINA 

    v preklade: „Božiemu jednorodenému ukrižovanému Ježišovi, obnoviteľovi ľudskej dôstojnosti, postavil Jakub Steer s manželkou Katarínou Steer“

    Po výstavbe stála Kalvária bez podstatných zmien sto rokov, počas ktorých chátrala. V roku 1841 bolo obnovených šesť kaplniek s figurálnymi reliéfmi, ktoré nahradili zničené obrazy – pôvodné olejomaľby pašiových zastavení (z pôvodných siedmych kaplniek zastavení medzičasom jedna, ktorá stála na nevyhovujúcom mieste, zanikla).

    Kaplnku Božieho hrobu dal v roku 1854 opraviť rožňavský kanonik Elek Gromer. Približne v tomto období bola obnovená aj murovaná ohrada kostolíka s bránkou. Nad bránkou ohrady stála samostatná drevená zvonička, v ktorej sa nachádzali tri malé zvony.

    Pôvodné zastavenia však po čase úplne zanikli a v roku 1914 bolo postavených 14 nových zastavení, doplnených farebnými majolikovými reliéfmi objednaných z dodnes existujúcej manufaktúry Zsolnay v maďarskom Pécsi. 

    Kaplnka Božieho hrobu bola zničená pravdepodobne v päťdesiatych rokoch 20. stor. Dve zo 14 zastávkových kaplniek boli zbúrané začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia. Dodnes sa zachovalo 12 pôvodných zastávkových kaplniek od č. III. po č. XIV., po ich zreštaurovaní pribudli ďalšie dve, ktoré boli znova postavené.

    Areál bol obnovený v rokoch 1987 až 1989. Vtedy bol preliaty aj zvon zo vstupnej zvonice, medzičasom odcudzený a polámaný na kusy. V deväťdesiatych rokoch bola z vrcholovej kaplnky odcudzená značná časť zariadenia kostola (hlavný oltárny obraz, svätostánok a 6 plastík anjelikov z oltára, obraz sv. Klimenta a 2 drevené kríže s korpusmi). Prednedávnom  však jeden z chýbajúcich obrazov (znázorňujúci sv. Klimenta) bol nájdený a vrátený tam, kam patrí. 

    V súčasnosti sa Kalvárii prinavracia život a je čoraz navštevovanejšie miesto nielen obyvateľmi mesta, ale aj turistami. Hlavným iniciátorom obnovy kalvárie je Árpád Görgey, ktorý spolu s Attilom Kelecsényim, Michalom Drengubiakom a Vladimírom Polónym založili združenie Centrum obnovy pamiatok Rožňava, k nim sa pridali ďalší partneri, jedným z nich bolo aj mesto Rožňava. Zrekonštruovaná bola zvonica, ktorá  tvorí samostatný objekt areálu Kalvárie a pozostáva z murovanej a drevenej časti, a vstupná brána do areálu Kalvárie. Dnešná podoba so 14 zastaveniami je z roku 1943 až 1944.

    Kalvárske zastavenia tvoria kaplnky s týmito výjavmi: I. Pán Ježiš je odsúdený na smrť, II. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia, III. Pán Ježiš prvýkrát padá pod krížom, IV. Pán Ježiš sa stretáva so svojou matkou, V. Šimon Cirénsky pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž, VI. Veronika utiera Pánu Ježišovi tvár, VII. Pán Ježiš druhýkrát padá pod kríž, VIII. Pán Ježiš napomína plačúce ženy, IX. Pán Ježiš tretíkrát padá pod kríž, X. Pána Ježiša vyzliekajú z rúcha, XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž, XII. Pán Ježiš na kríži zomiera, XIII. Pána Ježiša snímajú z kríža a reliéf v poslednej, XIV. kaplnke znázorňuje ako Pána Ježiša kladú do hrobu.

    V areáli rožňavskej Kalvárie navyše nanovo postavili i zaniknutú liturgickú kaplnku, ktorú voľakedy využívali pri svadbách a krstinách.

    Sú to kroky postupnej obnovy a znovuzrodenia tohto pútnického miesta, ktoré aj v minulosti bolo hojne navštevované.   

    Prechádzka na Kalváriu je nenáročná. Od mestskej radnice na Námestí baníkov treba zdolať necelé dva kilometre a 120 výškových metrov. Po zhruba poldruha kilometri je parkovisku pod hvezdárňou, kde sa nachádza odpočívadlo, ako aj infopanel, na ktorom si môžete prečítať v slovenskom, maďarskom i anglickom jazyku zaujímavé informácie o Kalvárii, od jej vzniku až po súčasnosť. Z najvyššieho bodu sa ponúka nádherný výhľad na samotné mesto, krásnu prírodu Silickej planiny, kaňon rieky Slanej a planiny Slovenského krasu.

    Samotný lesný chodník na Kalváriu je v noci osvetlený jemným svetlom, ktoré nepôsobí rušivo. 

    Strážna veža – dominanta Rožňavy

    Z výhliadkovej pavlače renesančnej strážnej veže, ktorá je neodmysliteľným symbolom tohto mesta, môžete obdivovať všetky pamiatky historického jadra Rožňavy, mať krásny výhľad na kalváriu a v podstate na celé mesto a Rožňavskú kotlinu.

    Vďaka veži má Rožňava svoj slogan: mesto s výhľadom, zdroj: Mesto Rožňava
    Vďaka veži má Rožňava svoj slogan: mesto s výhľadom, zdroj: Mesto Rožňava

    Renesančná veža bola postavená v rokoch 1643 – 1654 na mieste staršej gotickej stavby, pristavená k pôvodnej radnici, ktorá bola na mieste dnešného kostola sv. Františka Xaverského. Koncom 18. storočia bola ochoza a strecha zrenovovaná v barokovom štýle. Veža, dnes vysoká 36,5 m, v minulosti plnila strážnu funkciu, svedectvom čoho je zachovaná strieľňa a turecká delová guľa. Na južnej fasáde veže sú svedkovia historického vývoja veže - pamätná tabuľa, delová guľa a  slnečné hodiny. Pamätná tabuľa je z čias stavby veže a zobrazuje dobovú podobu erbu mesta a mená vtedajších richtárov. Nad ňou je delová guľa z čias tureckých nájazdov, ktorá uviazla v múre veže a viditeľná je z nej iba pologuľa. Slnečné hodiny vyhotovil rožňavský rodák Juraj Gömöri.

    Hodiny umiestnené na rožňavskej veži sa od začiatku svojej existencie považovali za  najpresnejšie hodiny v Uhorsku. Pôvodné hodiny sa nezachovali, ale vo veži vo výklenku sa zachoval ďalší, dnes už nefunkčný hodinový stroj z roku 1858, ktorý je v súčasnosti len technickou pamiatkou.

    Zvonkohra z veže rozozvučí centrum mesta každú celú hodinu jemnými melódiami.

    Veža bola v roku 1997 obnovená a sprístupnená pre turistov ako vyhliadková, jej prehliadku zabezpečuje Turisticko-informačná kancelária (TIK) v Rožňave. Strážnu vežu môžete navštíviť aj bez sprievodcu počas otváracích hodín TIK.

    V roku 2016 bola Strážna veža rekonštruovaná. Vymenila sa krytina na streche, bleskozvod, opravila sa ochodza a opadávajúca rímsa pod ochodzou. Žiaci rožňavských základných škôl vytvorili výtvarné práce, ktoré boli ako odkaz pre budúce generácie uzamknuté v časovej schránke a umiestnené v interiéri veže.

    Najstaršia stavba v meste – Katedrála Nanebovzatia panny Márie

    Katedrála Nanebovzatia panny Márie - najvzácnejšia a najstaršia rožňavská kultúrna pamiatka, zdroj: Wikipedia
    Katedrála Nanebovzatia panny Márie - najvzácnejšia a najstaršia rožňavská kultúrna pamiatka, zdroj: Wikipedia

    Katedrála Nanebovzatia panny Márie je rímskokatolícka katedrála a sídlo rožňavskej diecézy. Gotický kostol bol dokončený v roku 1304 (pôvodne bol postavený ako farský kostol). Na prelome 15. a 16. storočia za arcibiskupa Tomáša Bakóca kostol prešiel rozsiahlou neskorogotickou prestavbou. Z niekdajšieho bohatého stredovekého zariadenia sa tu zachovalo neskorogotické kamenné pastofórium (1507), sieťová klenba s figurálnymi konzolami a erbami, renesančný portál, západná empora...  V interiéri kostola sa nachádza unikátny neskorogotický tabuľový obraz z roku 1513, známy ako Rožňavská metercia, ktorý zobrazuje sv. Annu s Pannou Máriou a Ježiškom. Obraz je zaujímavý tým, že v pozadí je dobové realistické zobrazenie procesu ťažby a spracovania rúd, ktorý bol používaný v regióne. Je najstarším zobrazením baníckej činnosti na oltárnom obraze v strednej Európe.   

    Interiér katedrály, zdroj: Wikipedia
    Interiér katedrály, zdroj: Wikipedia

    V 16. a 17 storočí bol kostol striedavo vo vlastníctve evanjelickej a katolíckej cirkvi. Keď v roku 1776 cisárovná Mária Terézia zriadila v Rožňave biskupské sídlo, bývalý farský kostol sa stal biskupskou katedrálou. Keď sa kostol stal katedrálou, prešiel veľkými úpravami. Z tohoto obdobia pochádza aj väčšina mobiliáru. Interiér bol obohatený neskorobarokovým hlavným oltárom  z roku 1778  a barokovou-klasicistickou kazateľnicou. Kostol bol pôvodne bez veže, vysoká murovaná zvonica, ktorá stojí vedľa kostola, bola pristavaná v rokoch 1776 až 1779 – ide o príklad tzv. gemerského klasicizmu. Portál zvonice ako nový vstup do areálu kostola s mrežovou bránou zriadili a vyzdobili reliéfmi až v prvej polovici 20. storočia.

    S bohatými dejinami baníctva a hutníctva Rožňavy a horného Gemera sa môžete oboznámiť v Baníckom múzeu, pri ktorom je zriadená expozícia prírody Slovenského krasu, ako aj historická expozícia zameraná na prezentáciu najkrajších múzejných zbierok mesta a jeho okolia.  

    Toto sú iba niektoré kamienky z mozaiky toho, ktoré vám odporúčame navštíviť, ak vás cesta zavedie do tohto mesta. 

    V Rožňave každoročne organizujú množstvo kultúrnych, športových a spoločenských podujatí. Spomenieme iba niektoré: Dni mesta Rožňava, Rožňavský jarmok, Rožňavská hudobná jar, Medzinárodný festival detských folklórnych súborov, Novoročný koncert, Medzinárodná súťaž v spoločenskom tanci - Rožňavský pohár, Country bál, Malý gemerský maratón, Vianočný trh,  Ďakovný koncert speváckych zborov...

    Okrem toho každá cesta z mesta vedie k unikátnym turistickým zaujímavostiam v atraktívnom prostredí. V blízkosti sa nachádza Hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ Betliar, jaskyne Slovenského krasu... 

    Veríme, že si z návštevy tohto mesta a jeho okolia odnesiete tie najkrajšie spomienky.

    Zdroj - text a fotografie:

    Mesto Rožňava

    Kalvária Rožňava

    1590
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2023 Daibau, všetky práva vyhradené