Zmena výmenníkovej stanice na kultúrno-komunitné centrum | Atrium Architekti

Prechádzajúc sa po jednom z najobľúbenejších Košických sídlisk môžete vidieť niečo nezvyčajné – budovu a odvážlivcov, ktorý sa po jej fasáde snažia dostať na jej hornú terasu (po fasáde tejto budovy je dovolené liezť na vlastnú zodpovednosť). 

V podstate ide o transformáciu nepoužívanej stavby na viacúčelové centrum. Výsledok je atraktívny – nielen vo vonkajšej forme, ale aj v obsahu. 

Počiatočnou túžbou a hlavným leitmotívom architektov pri vypracovaní projektu bolo vytvoriť objekt, ktorý bude nielen stavbou, ale aj lezeckou stenou. To sa im, samozrejme, podarilo realizovať. Výmenník tepla zmizol za expresívnou fasádou, ktorá pripomína vesmírny úkaz alebo skalnaté bralo. Zároveň s transformáciou funkcie realizovaná bola aj transformácia formy čistého hranola na dynamickú lezeckú stenu. Odobratím jednotlivých trojuholníkových foriem vznikli okenné otvory a pridaním podobných foriem na vonkajší obal budovy vznikla predsadená fasáda. 

Liezť je možné v časti šikmej fasády s previsom a vyštverať sa na pochôdznu strechu, na ktorej sa nachádza krásny otvorený priestor – átrium, vhodný na susedské stretnutia, aktívnu relaxáciu, koncerty alebo premietanie filmov pod holým nebom. 

V odvážnej a expresívnej, nezvyčajnej forme architektonického diela – fasáda zvrásnená v rytme kosouhlých plôch – vidieť vzdialenú podobnosť s morfológiou kubistickej architektúry zo začiatku 20. storočia. Objekt tvoria viaceré pravidelne sa opakujúce stavebné moduly. Dominantnými materiálmi sú oceľ a drevo.

V interiéri sú tri poschodia, ktoré sú využívané počas výstav, prednášok alebo rôznych tvorivých dielní určených pre deti ale aj dospelých, organizovaných na sklenenom medzipodlaží, multifunkčná sála s premietacím plátnom na kino, animačné priestory, priestory na uloženie lezeckých potrieb, lán, skôb či matracov...

Veľmi vkusne pôsobí použitie jednej výraznej farby (zelenej) v interiéry. Za zelenou stenou sa nachádza atomizovaná výmenníková stanica. 

Budova komunitného centra je navrhnutá tak, že jej vnútorný program dokáže expandovať do exteriéru, predovšetkým prostredníctvom sfunkčnenej fasády. Správne navrhnutý objekt nevytvára len krásne vnútorné priestory, ale svojím osadením v priestore dokáže okolitý priestor pozitívne pretvárať. Niekedy nevyužívané tmavé zákutie výmenníkovej stanice na teplo sa dnes teší veľkej obľube. Komunitné centrum ponúka jedinečnú možnosť dotknúť sa architektúry, liezť po nej, ochutnať ju. 

Kvalitu architektúry Výmenníka Važecká si všimla odborná verejnosť doma, aj v zahraničí. Objekt bol nominovaný na dve prestížne ocenenia. Na Slovensku to bola nominácie na cenu Dušana Jurkoviča, v zahraničí išlo o  nomináciu na prestížne ocenenie – cenu Mies van der Rohe (cena Európskej únie za súčasnú architektúru).