Navštívte Michalovce – srdce Zemplína a obdivujte tunajšie klenoty architektúry 

V 15. storočí sa Michalovce stali najvýznamnejším trhovým strediskom z 12 mestských sídiel rozložených na východoslovenskej nížine. Centrum mesta bol hrad - sídlo feudálnej rodiny Sztárayovcov, ktorí takmer 7 storočí ovládali mesto a podvihorlatskú oblasť. Pomerne plynulý vývin do polovice 16. storočia vystriedalo až do začiatku 18. storočia obdobie stagnácie a úpadku. Na konci tohto neblahého obdobia zaniklo 65 osadlostí aj hrad. V 17. storočí ho nahradili prestavbou na renesančný kaštieľ. Výrazný rozvoj mestu prinieslo znova až obdobie 19. storočia.

Radnica z roku 1928 - sídlo Mestského úradu v Michalovciach

Na prelome rokov 1922-1923 zanikla Zemplínska župa so sídlom v Michalovciach, začlenená bola do Košickej veľžupy a už nikdy nebola obnovená. 

V tomto období michalovská samospráva pod vedením starostu Ferdinanda Alexu riešila výstavbu nového sídla tunajšej samosprávy – radnice. Pôvodná „varošska chiža“ stála neďaleko rímskokatolíckeho farského kostola, od roku 1880 samospráva sídlila v súkromnej budove na Hlavnej ulici. V rokoch 1927 – 1928, na mieste bývalého súkromného domu, postavila firma Barkány z Prešova pre michalovskú samosprávu novú budovu (jej projekt vypracoval Ľudovít Oeschläger). Chýbajúce peniaze na dostavbu celého objektu získalo mesto predajom „Bazárov“ nájomníkom (tie sa nachádzali na opačnom konci námestia). Časť priestorov v novopostavenom komplexe samospráva prenajímala – sídlila tu napr. lekáreň, banka, tlačiareň a vychýrená cukráreň Ďuročík.

Na pôvodne sledovacej veži, ktorá uľahčovala prácu miestnym hasičom, v neskoršom období pribudli hodiny. V 80. rokoch 20. storočia bola strecha a povala budovy poškodená rozsiahlym požiarom.
Pred radnicou sa v minulosti nachádzal i jediný parčík na Hlavnej ulici – tvorili ho tri ohradené plochy vedľa seba. 

Desať rokov po dostavaní novej michalovskej radnice sa na stránkach regionálnej tlače v roku 1938 objavil článok Jozefa Réva s výzvou na založenie múzea v Michalovciach, v ktorom autor uvádza, že múzeum by malo byť umiestnené práve v priestoroch michalovskej radnice. Snaha o založenie mestského múzea bola čiastočne naplnená, keď Mestské kultúrne stredisko v Michalovciach založilo galerijné zariadenie pod názvom Mestská galéria Zlatý býk.

Barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztáray, dnes sídlo Zemplínskeho múzea

Barokovo-klasicistický kaštieľ, postavený na mieste pôvodného vodného hradu, nachádza sa v severnej časti Východoslovenskej nížiny. Kaštieľ – do dnešných dní zachované bývalé sídlo šľachtickej rodiny Sztárayovcov – patrí k najcennejším historickým architektúram na území Michaloviec. 

Budovy kaštieľskeho komplexu sa nachádzajú v priestore pôvodne stredovekého hradu. Už v období renesancie prestavali využiteľné časti tejto kamennej architektúry na pohodlnejšie sídlo kaštieľskeho typu. Počas barokovej prestavby v 18. storočí bolo pristavané prvé poschodie a veže k čelnej fasáde, zhotovili sa aj nové schodištia. Na začiatku 19. storočia, počas poslednej veľkej prestavby – klasicistickej, boli pristavané prízemné bočné krídla, čím kaštieľ dostal pôdorys nepravidelného písmena U, vytvoriac tak tzv. čestné nádvorie (cour d’ honeur). V tomto období fasáda kaštieľa bola realizovaná v klasicistickom štýle. V 30. rokoch 19. storočia vybudovali okolo kaštieľa rozsiahly anglický park. 

Kaštieľ je dvojpodlažná stavba, pre ktorú sú charakteristické nárožné polygonálne veže a stredný rizalit na hlavnej fasáde s tympanónom a aliančným erbom. Na prvý pohľad kaštieľ zaujme návštevníkov svojím výrazným architektonickým prvkom, ktorému dominuje arkáda na poschodí s balkónom. Súčasťou architektúry priečelia je terasovite upravené okolie so schodišťom a balustrádami. Hlavná budova kaštieľa má manzardovú strechu. 

Sztárayovci vlastnili michalovský kaštieľ nepretržite od polovice 18. storočia do roku 1944.
S kaštieľom sú späté rozličné legendy – napr. o tajomnej podzemnej chodbe či o bielej pani.
V 19. storočí blízko kaštieľa postavili objekt honosnej koniarne s bytmi pre služobníctvo po stranách.
Neskororenesančná budova tzv. starého kaštieľa, situovaná v parku, bola postavená približne v polovici 16. storočia. Pôvodne slúžila na obytné účely ako samostatný kaštieľ, resp. kúria, neskôr sa začala využívať na hospodárske účely – sídlila tu aj správa sztárayovského majetku. 

Posledná veľká rekonštrukcia a oprava kaštieľa sa skončila v roku 2019.

Kaštieľ s priľahlými hospodárskymi budovami je národnou kultúrnou pamiatkou. Je prístupný verejnosti a od roku 1957 je sídlom Zemplínskeho múzea. 

Zemplínske múzeum v Michalovciach

Zemplínske múzeum dokumentuje živú a neživú prírodu, tiež celkový kultúrnohistorický a hospodársky vývoj zemplínskeho regiónu.

Zbierky historickej expozície sú umiestnené v niekoľkých miestnostiach na poschodí hlavného kaštieľa. Z pôvodného mobiliáru kaštieľa sa nezachovalo takmer nič, pretože majitelia kaštieľa Sztárayovci si pred evakuáciou mesta v roku 1944 časť najcennejších vecí odviezli, časť umiestnili mimo objektu u ľudí, ktorým dôverovali. Menej cenné zariadenie rozdali alebo si ho prisvojilo služobníctvo tesne pred odchodom z Michaloviec. Zvyšok si rozobrali občania. 

V časti historickej expozície sú umiestnené prevažne ukážky historického nábytku viacerých druhov a štýlov (sedací nábytok, príborník, komoda, kabinet, jedálenský stôl a pod.) z konca 18. až začiatku 20. storočia pochádzajúce zo stredného a južného Zemplína.

V rámci historickej expozície, v najreprezentatívnejšom priestore celého kaštieľa, sa nachádza portrétna sieň či slávnostná sála. Svoje miesto tu okrem portrétov príslušníkov rodu Sztáray má historický klavír či historická vyrezávaná lavica, ktorá bola vyhotovená na objednávku miestnej aristokracie koncom 18. prípadne začiatkom 19. storočia. Ide o jedinečný kus sedacieho nábytku, prezentujúci majstrovstvo výrobcu, ktorý stál pri jej zrode. Klavír bol vyhotovený koncom 19. prípadne začiatkom 20. storočia jedným z najlepších rakúskych výrobcov klávesových hudobných nástrojov svojej doby – Pianoforten fabrikanten Schweighofer´s Söhnen.

V rámci historickej expozície má návštevník možnosť vidieť aj pracovňu grófa Alexandra Sztáraya. Pracovňa, v ktorej sú dobové zábery kaštieľa a okolia i rodiny Sztárayovej, je zariadená historickým nábytkom. Najpríťažlivejším predmetom umiestneným v pracovni je pre návštevníka zaiste rodostrom (faksimile rodostromu) grófky Irmy Sztárayovej, dvornej dámy rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Habsburskej z roku 1895.

V reprezentatívnych priestoroch centrálnej časti hlavného kaštieľa rodu Sztáray, sídla Zemplínskeho múzea, sú inštalované stále expozície umeleckej histórie a sakrálneho umenia. 

Sakrálne umenie

Zemplínske múzeum v Michalovciach patrí k neveľkému počtu slovenských múzeí, ktoré dokumentujú vývin ikonopisnej tvorby na našom území. Ikony sú okrem iných predmetov sakrálneho umenia súčasťou stálej expozície umeleckej histórie tohto múzea. Venovaná im je časť ústredného priestoru 1. podlažia hlavného kaštieľa. Vystavené sú zbierkové predmety východného obradu a západnej, latinskej cirkvi.

Vystavený originálny súbor 28 ikon, prezentovaný na rekonštrukcii ikonostasu (1780 — 1790) je príkladom prenikania vplyvov západnej barokovej a rokokovej maľby do ikonopisnej tvorby.

Druhá časť miestnosti  je venovaná sochárskej tvorbe. Drevené sochy pochádzajú  z chrámov západného obradu. Najvzácnejším a najstarším exponátom je gotická Pieta z lipového dreva so zvyškami pôvodnej polychrómie, datovaná do 40. rokov 15. storočia. Patrí k najvzácnejším zo zbierok sakrálneho umenia a umeleckej histórie.

Portrétna galéria rodu Sztáray

Portréty príslušníkov šľachtického rodu Sztáray a ich príbuzenstva zdobia najreprezentatívnejšiu miestnosť hlavného kaštieľa. Podobizne predstaviteľov príslušníkov tohto šľachtického rodu a ich príbuzenstva boli získané v rozmedzí rokov 1958 až 1972.  Z väčšej časti sú portréty nesignované, vytvorené v rozmedzí rokov 1725 až 1930.

Stála expozícia: život a tvorba T. J. Moussona (1887-1946)

Ústredný priestor 2. podlažia hlavného kaštieľa je venovaný životu a dielu „maliara“ Zemplína – T. J. Moussonovi. Ide o v súčasnosti najucelenejší súbor obrazov, kresieb, fotografií a predmetov z pozostalosti tohto umelca. V prvej miestnosti sú inštalované predmety z pozostalosti, kresby – skice, akvarely a v ďalšej miestnosti sú jeho maľby. 

Ľudovú kultúru obyvateľov Zemplína prezentuje pozdišovské hrnčiarstvo a pastierske umenie južného Zemplína. Jedinečné sú aj doklady ľudového rybárstva a celú expozíciu dotvárajú ukážky ľudového textilu.

Klenotnica - expozícia venovaná vzácnym pokladom minulosti je umiestnená na prvom nadzemnom podlaží zrekonštruovaného centrálneho barokovo-klasicistického kaštieľa. Stála výstava predstavuje návštevníkom interaktívnym a moderným spôsobom cenné, umelecko-historické, archeologické a numizmatické artefakty, ktoré sú späté s kaštieľom, rodom Sztárayovcov a regiónom Zemplína. Predmety pochádzajú zo zbierok múzea a vybraných cirkevných inštitúcií. Chránené sú viacerými bezpečnostnými prvkami a aj kovanou mrežou, ktorá umožňuje návštevníkom zvonku pozerať do miestnosti. Miestnosť je vybavená tiež špeciálnymi svetlami a kamerovým systémom.

Celkovo je v tejto klenotnici inštalovaných do 600 vzácnych predmetov a jej zriadenie zatraktívnilo honosné priestory michalovského kaštieľa. Návštevníci v nej môžu nájsť napríklad hodvábne barokové rúcho s príslušenstvom z 18. storočia, ktoré vyšívala dcéra imperátorky Márie Terézie, michalovský hromadný nález mincí so zrekonštruovanou hlinenou nádobou a mnohé iné zaujímavé exponáty.

Základy rotundy v areáli Zemplínskeho múzea

Rotunda a kamenná platňa s doteraz nerozlúšteným nápisom (objavená bola počas výskumu v interiéri rotundy) patria do dnešných dní medzi veľké záhady slovenskej archeológie.

Zvyšky rotundy s kruhovou loďou a podkovovitou apsidou, ktoré dokladajú udomácňovanie kresťanstva v regióne Zemplína, boli objavené a skúmané v 70. rokoch 20. storočia. Odborníci dodnes nemajú jednotný názor na datovanie tejto sakrálnej stavby. Podľa objaviteľa Jaroslava Vizdala bola rotunda zapustená do veľkomoravského horizontu – v jej okolí je totiž doložené osídlenie od 9. storočia (uvedené datovanie podporil aj historik Peter Ratkoš – rozmery michalovskej rotundy sú totiž takmer rovnaké ako rozmery rotundy v Ducovom a Nitrianskej Blatnici: vnútorný priemer lode bol 7,3 metra, hĺbka apsidy 28,87 metra a hrúbka muriva 0,95 metra). Archeológovia Michal Slivka a Adrián Vallašek koncom 20. storočia michalovskú rotundu zaradili do neskoršieho obdobia – do 11. storočia. Okolie Michaloviec bolo v tom čase obsadené Maďarmi a len postupne sa začleňovalo do vznikajúceho uhorského štátu. Historik Ferdinand Uličný tvrdí, že rotundu dal okolo polovice 11. storočia postaviť uhorský kráľ – patrila mu totiž všetka pôda v krajine (z tohto obdobia pravdepodobne pochádza aj zachovaná rotunda v Horianoch – vo východnej časti ukrajinského mesta Užhorod). Rotunda zrejme slúžila ako spoločný farský kostol pre obyvateľov starších blízkych dedín. Okolo nej sa rozprestieral cintorín. 

Datovanie rotundy teda do dnešných dní kolíše medzi 9. – 12. storočím s tým, že podobný typ stavieb ako michalovská rotunda sa budoval až do 13. storočia. S rotundou súvisí i niekoľko povestí či rozličných fám.

Banková budova – v súčasnosti budova Zemplínskeho kultúrneho centra

V roku 1911 bola na vtedajšom Deákovom námestí (dnes na rohu Gorkého ulice a Námestia) postavená dvojpodlažná budova, známa ako bankový palác Michalovskej obchodnej a úverovej banky, a. s., ktorý do dnešných dní patrí ku klenotom architektúry Michaloviec. Budovu postavili v klasicistickom štýle s drobnými pseudorokokovými výjavmi na fasáde. Vo dvore sa nachádza malé átrium. Na prízemí objektu v minulosti takmer nepretržite sídlila banka (Obchodná a úverová banka, najdlhšie Tatrabanka, resp. Štátna banka československá). Ostatné priestory, orientované do ulice, zaberali obchodíky a drobné prevádzky s rozličnými službami, na poschodí boli ambulancie, kancelárie právnikov a bytové priestory.

Plastiky včeličiek, remeselníkov, hospodárov a lodníkov na priečelí mali znázorňovať pracovitosť, úle zasa sporivosť. V budove sa zachovala  časť leptaných okien a vitráží a v galérii na prízemí stĺpy s bohatými korintskými hlavami.

Dnes v budove sídli Zemplínske kultúrne centrum, nachádza sa tu tiež kaviareň, redakcia regionálnych novín a ďalšie organizácie. 

Zemplínske kultúrne centrum v priebehu svojej existencie menilo nielen názov, ale aj zriaďovateľov. Od 1. januára 2021 došlo k zlúčeniu bývalého Zemplínskeho osvetového strediska v Michalovciach a Hvezdárne v Michalovciach. Od 1. júla 2022 došlo k úprave názvu Krajská hvezdáreň a Zemplínske kultúrne centrum. Ide o kultúrno-osvetové zariadenie v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja s regionálnou pôsobnosťou na území okresov Michalovce a Sobrance.

Činnosť Zemplínskeho kultúrneho centra je bohatá a rôznorodá, návštevníkom ponúkajú podujatia v oblasti divadla, hudby a spevu, umeleckého slova, tradičnej ľudovej kultúry, vizuálneho umenia, organizovania autorských a virtuálnych výstav...

Hvezdáreň Michalovce 

Ako sme už uviedli Zemplínske kultúrne centrum sídli v centre mesta na Gorkého ulici (bývalý Bankový palác). Krajská hvezdáreň je vysunutým pracoviskom a sídli na Hrádku, v budove, v ktorej žil a tvoril Theodor Jozef Mousson - maliar Zemplína. 

Činnosť hvezdárne zameraná je na popularizačno-vzdelávaciu činnosť (exkurzie, spojené s obhliadkou kupoly, pozorovanie Slnka a objektov nočnej oblohy pre verejnosť, prednášky z astronómie, kozmonautiky, ekológie, meteorológie doplnené premietaním obrázkov a videofilmami, besedy, programy pre MŠ, výstavy, súťaže…), metodickú činnosť (metodická pomoc astronomickým krúžkom pri školách v okrese, vedenie astronomických krúžkov pri hvezdárni a pri niektorých školách v regióne, usporadúvanie seminárov pre učiteľov prírodovedy, zemepisu, prírodopisu a fyziky…), edično-publikačnú činnosť (publikujú články hlavne v miestnej tlači) a odborno-pozorovateľskú činnosť (pozorovanie slnečnej fotosféry v spolupráci s hvezdárňami v SR, ČR a v Berlíne, vizuálne pozorovania meteorov…).

Námestie s Fontánou lásky

Dominantou zrekonštruovanej centrálnej pešej zóny je Fontána lásky, ktorú zdobí socha Jar Zemplína. Pôsobenie sochárskej výzdoby, prírodnej kamennej dlažby a obkladu fontány, hra a pohyb vody podľa tónov reprodukovanej hudby s večerným osvietením, má vysoký estetický účinok a stala sa obľúbeným miestom pre oddych a posedenie.  

Súsošie Jar Zemplína je dominantou námestia od roku 1965. Autorom plastiky je akademický sochár František Gibala. Vytesaná je z rumunského ružového mramoru. Keďže je socha umiestnená na vysokom podstavci vo Fontáne lásky, vidieť ju naširoko-ďaleko. Zakonzervovaná je hydrofóbom, ktorý zabraňuje absorbcii vody. Socha je vlastne pozostatok z pôvodnej starej fontány, ktorá bola na tomto mieste.

Príjemným spestrením chvíľ v meste Michalovce sú pravidelné kultúrno-spoločenské atrakcie, množstvo menších i väčších akcií počas celého roka. 

Nielen mesto pulzuje rušným tempom. Domácich obyvateľov, ale aj návštevníkov mesta lákajú aj početné prírodné krásy. Najbližšie rekreačné stredisko (Biela hora) sa nachádza len 3 kilometre od mesta. Aj ďalšie strediská – Hôrka, Vinianske jazero, Medvedia hora, Kaluža, Kamenec, Klokočov a Paľkov – sú vhodné na kúpanie, vodné športy, rybolov a pešiu turistiku do okolitých hôr.

Južné svahy kopcov sú pokryté vinicami. Jazero Morské oko (Veľké Vihorlatské jazero) a blízky vrch Sninský kameň sú mimoriadne často navštevované nielen domácimi, ale stále častejšie aj zahraničnými turistami z okolitých susedných krajín. Atrakciou sú aj turistické trasy malebného pohoria Vihorlatských vrchov, ktoré sú súčasťou chránenej krajinnej oblasti.

Zastavte sa v Michalovciach, obdivujte tunajšie architektonické klenoty, presvedčte sa o pohostinnosti tohto mesta, navštívte prírodné krásy v jeho okolí a zabudnite na čas.

Titulná fotografia: Srdce Zemplína 

Zdroje - texty a fotografie: 

• Mesto Michalovce
• Zemplínske múzeum v Michalovciach
• Krajská hvezdáreň a Zemplínske kultúrne centrum