Pre oblasť

    Výlet za poznaním – prečo navštíviť Humenné

    Článok si prečítalo viac ako 2267+ používateľov
    Mesto Humenné sa nachádza v severovýchodnej časti východného Slovenska, v juhozápadnej časti rovnomenného okresu. Je súčasťou Prešovského kraja, hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum Horného Zemplína. Pre svoju polohu pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou je často nazývané bránou do východnej Európy. Vzniklo zo starej slovanskej osady pri rieke Laborec, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1317. Ďalšia história mesta je nerozlučne spätá s viac ako 350-ročnou érou Drugethovcov, následne Csákyovcov a Andrássyovcov. Ak chcete spoznať históriu mesta, odporúčame navštíviť Humenský kaštieľ, ale aj ďalšie početné historické a iné pamiatky. V meste sa každoročne konajú rôzne kultúrne podujatia - festivaly, koncerty, divadelné predstavenia… V okolí Humenného nájdete krásnu prírodu, turistické chodníky a zaujímavé miesta.   

    Renesančný kaštieľ

    Kaštieľ aj skanzen sa nachádzajú v Parku mieru. Stavba bola a aj dnes je dominantou centra mesta. Prvá písomná zmienka o humenskom kaštieli – hrade je z roku 1449 v súvislosti s jeho obsadením bratríkmi a následným požiarom. Je však pravdepodobné, že už na prelome 13. a 14. storočia stál na tomto mieste „hrad“ – sídlo mocných zemepánov – Drugethovcov, ktorí vlastnili Humenné a okolie i neďaleké hrady. Stredoveké humenské hradné sídlo bolo v tom čase jednoduchou blokovou stavbou obohnané vodnou priekopou napájanou vodou z Kudlovského potoka a s padacím vstupným mostom na južnej strane.

    Na základoch niekdajšieho vodného hradu dali Drugethovci postaviť veľký reprezentačný kaštieľ. Výstavba trvala niekoľko rokov. V roku 1619 bola stavba kaštieľa dokončená, vznikla veľká budova štvorcového pôdorysu s ústredným nádvorím, ktoré lemovali polkruhové arkády, a mohutnými štvorcovými nárožnými vežami, ktoré zaručovali bezpečnosť. Veľká veža so vstupnou bránou a padacím mostom ponad vodnú priekopu sa vypína uprostred južného krídla /priečelia/.  Ako spomienka na stredoveký hrad ostal zachovaný padací most pri vstupe do kaštieľa. Kaštieľ bol pôvodne ukončený plochou strechou s atikou. Kaštieľ v Humennom sa tak zaradil medzi renesančné stavby z konca 16. a začiatku 17. storočia na Slovensku. Po smrti Žigmunda Drugetha sa mení vzhľad kaštieľa. Polovica kaštieľa bola prebudovaná a zakrytá kopulovitou strechou.   

    Historická fotka renesančného kaštieľa
    Historická fotka renesančného kaštieľa

    V 2. polovici 18. storočia kaštieľ dostal podobu barokových stavieb. V strede priečelia vznikol veľký barokový rizalit ukončený zvlnenou krivkou, atiku nahradili kopulovitou strechou s manzardami. Na južnej strane nádvoria pristavali veľký balkón ukončený balustrádou, ktorý bol prístupný iba z reprezentačných miestností prvého poschodia, zamurovali arkády na nádvorí. Na vonkajšej fasáde zmenili tvar okien a začali odstraňovať atiku (Enderov obraz), ktorú nahradzovali krovom pokrytým šindľom. V interiéroch nastali väčšie zmeny. Niekoľko miestností na prízemí bolo vyzdobených nástennými iluzívnymi maľbami, dodnes sa zachovali dotvorené štukovanou výzdobou stropov a všetky dostali drevené obloženie – v dámskom krídle bielo-zlato-zelené, v pánskom tmavé dubové. Iniciátormi týchto zmien boli Csákyovci, ktorí upravili svoje sídlo podľa vlastných predstáv, kaštieľu dali jednotnú architektonickú podobu (pseudobaroký vzhľad). V interiéri dali drevom obložiť knižnicu a ďalšie miestnosti. Do viacerých izieb južného krídla zabudovali krby a stropy dali ozdobiť bohatou štukatúrou.

    Posledná najväčšia úprava kaštieľa bola realizovaná v 2. polovici 19. storočia za Andrássyovcov, keď kaštieľ dostal jednotnú architektonickú podobu (pseudobaroký vzhľad). Centrálne umiestnená veľká knižnica bola upravená dreveným obložením spolu s kazetovým stropom. Do reprezentačných miestností južného krídla boli vstavané mohutné krby a reprezentačné schodište obohatila náročná stropná štukatúra. Okolo kaštieľa zriadili pekný park, vpredu francúzsky a smerom na východ anglický spolu s rybníkom.

    Renesančný kaštieľ, zdroj: iStock
    Renesančný kaštieľ, zdroj: iStock

    Koncom 2. svetovej vojny bol kaštieľ poškodený, neskôr v požiari zhorela šindľová strecha, ktorá bola iba  provizórne opravená. S úplnou rekonštrukciou budovy sa začalo až v roku 1964 a do používania bol kaštieľ odovzdaný v roku 1972. Dnes návštevníci múzea môžu v jeho priestoroch opäť obdivovať prácu a zručnosť remeselníkov a umelcov zo Slovenska i Európy. 

    Od roku 1963 je renesančný kaštieľ vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

    Veľká veža so vstupnou bránou a zachovaným padacím mostom, ktorý bol kedysi ponad vodnú priekopu, sa vypína uprostred južného krídla (priečelia) 
    Veľká veža so vstupnou bránou a zachovaným padacím mostom, ktorý bol kedysi ponad vodnú priekopu, sa vypína uprostred južného krídla (priečelia) 

    Renesančné arkádové nádvorie s novou travertínovou dlažbou na ploche 1 207 m2
    Renesančné arkádové nádvorie s novou travertínovou dlažbou na ploche 1 207 m2

    Park mieru je tiež národnou kultúrnou pamiatkou. Vznikol v 19. storočí. Rastú v ňom zaujímavé dreviny vrátane vzácneho ginka. Ginko dvojlaločné je vzácny strom, ktorý sa nachádza pri hrabovej aleji medzi amfiteátrom a renesančným kaštieľom. Tento strom je zaradený do katalógu chránených stromov, ktorý je vedený Ministerstvom životného prostredia SR. Dôvod jeho vzácnosti je vek stromu, odhadovaný je na 150 rokov s obvodom kmeňa 253 cm. Celková výška stromu je 20 metrov. Tiene stromov v anglickej časti parku môžete vystriedať posedením pri žblnkotajúcich fontánach v jeho francúzskej časti.   

    Ginko dvojlaločné 
    Ginko dvojlaločné 

    Vihorlatské múzeum 

    Historická budova renesančného kaštieľa, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja, je dnes sídlom Vihorlatského múzea.  Vznik múzea siaha do roku 1960, ktorý je spojený s rozhodnutím Rady Mestského národného výboru, že zrenovovaný kaštieľ bude slúžiť aj múzejným účelom. Zbernú oblasť vymedzovali hranice okresov Humenné, Snina a Medzilaborce.

    Návštevníci si môžu prezrieť v jeho priestoroch umelecko-historickú expozíciu dobových interiérov, ktorá predstavuje bývanie šľachty od renesancie po začiatok 20. storočia, prírodovednú expozíciu alebo príležitostné výstavy organizované v priestoroch galérie. Návštevníkom koncertov vážnej hudby je k dispozícii koncertná sieň. 

    V súčasnej dobe je v zbierkových fondoch múzea sústredených viac než stotisíc kusov zbierkových predmetov. Napriek autenticite každého z nich medzi najhodnotnejšie patria nálezy keltských mincí (Ptičie), hromadný nález mincí zo 17. storočia (Topoľa), unikátne starožitné zbrane a brnenia, barokové ikony, hodnotné obrazy, pôvodný mobiliár a mnohé ďalšie vzácne zbierkové predmety. S narastajúcim počtom zbierok a rozvojom výskumnej činnosti sa v múzeu vytvárajú priaznivé podmienky pre expozičnú a výstavnú činnosť.

    Reprezentačné drevené schodište
    Reprezentačné drevené schodište

    EXPOZÍCIE:

    • Umelecko-historická expozícia – situovaná do dobových priestorov renesančného kaštieľa ponúka pohľad na bytovú kultúru šľachty od obdobia renesancie po 20. storočie.
    • Prírodovedná expozícia – Živočíšstvo Horného Zemplína – poukazuje na stav okolitej prírody a tým nepriamo aj na stav nášho životného prostredia. Jej cieľom je povzbudiť prirodzený záujem mládeže o prírodu a nasmerovať k aktívnej ochrane prírodného a životného prostredia.
    • Expozícia ľudovej architektúry a bývania – so svojou rozlohou 4 ha je umiestnený takmer v strede mesta na pomerne atraktívnom a členitom teréne vystihujúcom charakter Horného Zemplína.
    • Expozícia sakrálneho umenia s kaplnkou Panny Márie – o jej existencii sa dozvedáme až zo súpisu z roku 1654. Kaplnka bola neodmysliteľnou súčasťou stavieb šľachtických sídel od raného stredoveku po 20. storočie.
    • Galerijná sieň Oresta Dubaya – Orest Duby bol grafik, ilustrátor a maliar, významná osobnosť zakladateľskej generácie slovenskej grafiky, dielo ktorého, zvlášť grafika je už dávno známe v našej vlasti i mimo nej. Zbierkový fond galerijného oddelenia tvorí vyše 1100 zbierkových predmetov.
    Renesančná pracovňa
    Renesančná pracovňa
    Čínska izba s iluzívnymi maľbami
    Čínska izba s iluzívnymi maľbami

    Skanzen - expozícia ľudovej architektúry a bývania

    Areál tejto expozície je umiestnený takmer v strede mesta (rozloha 4 ha) na pomerne atraktívnom a členitom teréne vystihujúcom charakter Horného Zemplína. Je súčasťou Vihorlatského múzea, ktoré je hneď neďaleko. Nachádza sa v ňom 15 drevených objektov. Tým najvýznamnejším je drevený chrám svätého Archanjela Michala z roku 1764.

    Prehliadka expozície začína v objekte obytného trojpriestorového zrubového domu bez hospodárskej časti, pozostávajúci z izby, siene a komory. Bol postavený pred 1. svetovou vojnou v Klenovej a do skanzenu presťahovaný v roku 1977. Steny sú zhotovené z tesaných trámov, spojené v rohoch zrubením a omastené hlinou. Je to charakteristická usadlosť chudobného roľníka s pomerne skromným interiérom slúžiacim na základné pokrytie životných potrieb. Inventár pozostával iba z nevyhnutných kusov nábytku, ktorý bol zväčša sústredený v obytnej miestnosti.

    Ďalší obytný hospodársky dom pochádza z Kalnej Roztoky a do areálu skanzenu bol presťahovaný v roku 1976. Je to pozdĺžna zrubová stavba s celkovou dĺžkou 25,2 m, pozostávajúca z obývacej izby „chyži“, predsiene „sini“, komory, stodoly a maštale so slamenou strechou. Steny z bukových trámov sú osadené na kamennej podmurovke a omastené hlinou. Je to typická drevená stavba v uvedenom regióne z druhej polovice 18. storočia, pretrvávajúca na rôznych miestach v Nízkych Beskydoch a Bukovských vrchoch až do 50. rokov 20. storočia. Domček bol obývaný až do roku 1974. V obytnej miestnosti sa nachádza stôl, posteľ, lavice - šafárne, riad na varenie a textil. V komore je nainštalovaná výroba metiel z brezového prútia. V stodole je uložené poľnohospodárske náradie (voz, sane, pluh, plužňatá, mlynok na čistenie obilia, sečkáreň, cepy a hrable).

    Pivnicu so sypancom z Ruskej Volovej presťahovali do múzea v roku 1976.

    Objekt z Oľšinkova, priestorovým riešením podobný predchádzajúcemu domu, nemá stodolu a je krytý šindľom. V komore je nainštalovaná dielňa kolára s typickým inventárom (stojan na výrobu kolies, pílky, hoblíky, vrtáky, kružidlá a pod.) Objekt podľa signovania na mašternom tráme je novšieho dáta - 1921. Neďaleko od domu z Olšinkova je vybudovaný samostatný objekt pivnice s malým senníkom.

    Objektom pochádzajúcim z obce Zemplínske Hámre je obytný hospodársky dom obdĺžnikového tvaru, dlhý 21,85 m, pozostávajúci z obytnej a hospodárskej časti. Objekt je osadený na kamennej podmurovke, steny drevené, z vnútornej a vonkajšej strany omastené hlinou, pokrytý šindľovou strechou. V komore a čiastočne v predsieni je nainštalovaná hrnčiarska dielňa s ukážkami hrnčiarskych výrobkov od majstra J. Halamku zo Sniny.

    Dominantou každej obce bol kostol, vybudovaný spravidla na vyvýšenom mieste v teréne
    Dominantou každej obce bol kostol, vybudovaný spravidla na vyvýšenom mieste v teréne

    Drevený kostolík z Novej Sedlice je medzi všetkými objektmi v skanzene najstarší a do areálu skanzenu bol premiestnený v roku 1974 ako prvý. Nad vstupom do kostola je na drevenom tráme vyrytý dátum jeho postavenia, rok 1764. Pre našu oblasť je charakteristický trojpriestorový východokarpatský typ sakrálnej stavby so zrubovou konštrukciou. Trojpriestorovosť zvonku zdôrazňuje trojica veži nad centrálnymi priestormi s drevenými kupolami. Jeho jednoduchý vzhľad vzbudzoval dôveru, priťahoval veriacich vo chvíľach odpočinku po ťažkej týždennej práci. Kostolík mal vyjadrovať skutočnosť, že je sídlom Boha, ku ktorému s pokorou sa obracali nielen pastieri, ale aj drevorubači a roľníci, starci i mládež. Všetci tu hľadali porozumenie, lásku a šťastie. Dnes tento skvost ľudovej architektúry každoročne obdivujú tisíce návštevníkov múzea, a to nielen jeho vonkajší vzhľad, ale hlavne jeho zreštaurovaný ikonostas a oltár.

    Z dreveného kostolíka smerujú kroky návštevníka k obytnému hospodárskemu domu z Nechválovej Polianky. Prízemná zrubová stavba obdĺžnikového tvaru pozostáva z obývacej izby, predsiene a dvoch maštalí. Jedna slúžila na ustajňovanie dobytka, druhá pre ovce a kozy. Obytná a hospodárska časť je prekrytá spoločnou strechou. Interiér je vybavený len základným inventárom. Vedľa domu je postavená sýpka z Výravy. Obvodové steny vyhotovené z drevených trámov bez vonkajšieho omazania hlinou, vyplnené je len špárovanie. Slúžila na uskladňovanie obilia a poľnohospodárskeho náradia.

    Neodmysliteľnou súčasťou dedinskej architektúry a koloritu obce boli kováčske dielne. Jedna na ukážku bola prevezená z Nechvaľovej Polianky. Je to obdĺžniková zrubová stavba rozmerov 6 m × 3 m s dielňou s prístreškom. Špáry zrubu vyplnené hlinou, krytina dosková. Inventár dielne zodpovedá jej poslaniu. Ohnisko s kováčskym mechom (dúchadlom), kovadlina, rôzne typy kladív, klieští a vybíjakov tvorili základnú výbavu dielne. Pod prístreškom sa podkúvali kone, v dielni sa vyrábali podkovy a rôzny poľnohospodársky inventár (pluhy, plužňatá, brány, motyky a pod.).

    Cestou k ďalšiemu objektu sú tri drobné stavby rozložené severne od kováčskej dielne: je to váhadlová studňa, senník „oboroh“ a zrubená sýpka s pivnicou.

    Obytný hospodársky dom z Výravy stojí na podmurovke z riečneho kameňa. Pozdĺžna zrubová stavba pozostáva z prednej obývacej izby, predsiene a komory. K obývaciemu traktu je pripojená maštaľ s vetracími okienkami. V obývacej izbe a v predsieni je inštalovaný postup spracovania konopí a výroba plátna (trlice, štec, kolovrátky, praslice, krosná a pod.) V komore možno obdivovať rôzne typy drevených stúp s tĺčkami a lis na výrobu jedlého oleja.

    Za dedinou pri vodných tokoch sa nachádzali mlyny. Jeden z nich pochádza z Vyšnej Jablonky. Ide o obytný dom spojený s mlynicou. Vchod do obývacej izby je riešený cez mlynicu. Obývací priestor je zvonku i zvnútra omazaný hlinou a obielený. Na zrube stien mlynice sú hlinou zaplnené iba špáry medzi trámami. Z bežného inventáru obývacej izby sa vymyká prekrásna svadobná truhlica, bohato zdobená geometrickými vzormi. V mlynici upúta pozornosť veľký drevený mechanizmus mlyna s násypníkom, s jedným stabilným a jedným rotujúcim kameňom. Voda z výšky padala na lopatky mlynského kolesa a tým dávala do pohybu celý mechanizmus.

    Interiér jedného z domov
    Interiér jedného z domov

    Vihorlatská hvezdáreň 

    Okresná ľudová hvezdáreň v Humennom, zriadená v roku 1952, bola jednou u prvých slovenských hvezdární. Činnosť začala so skromným vybavením, vlastnila malý hľadač komét a nástennú mapu hviezdnej oblohy, a zapožičaný mala astronomický ďalekohľad. Z iniciatívy jej zakladateľa a neskôr aj riaditeľa Jána Očenáša schválená bola nadstavba na budove ONV pre potreby hvezdárne. Práce boli ukončené v roku 1958. Nadstavba pozostávala z troch kancelárií, tmavej komory, prednáškovej miestnosti, sociálneho zariadenia, kupoly s priemerom 4 m a pozorovacej terasy. Konštrukcia kupoly bola po meškaní dokončená vo februári 1960. Neskôr bola vykonaná renovácia kupoly, slávnostne bola otvorená v roku 1975. 

    Sídlo hvezdárne sa neustále menilo. V rokoch 1974 – 1978 pracovala v náhradných priestoroch v kaštieli, od roku 1978 do roku 1986 hvezdáreň bola umiestnená v kostolnom areáli v bývalom kláštore a v roku 1987 presunutá do provizórnych priestorov na Námestí slobody. Z týchto priestorov bola v roku 1992 presťahovaná do pôvodných pre hvezdáreň postavených priestorov pod kupolu, kde je do dnešných dní. Posledná renovácia priestoru kupoly, vrátane obstarania nových pozorovacích prístrojov prebehla v druhej polovici roka 2022. Dnes je Vihorlatská hvezdáreň v Humennom kultúrnou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. Budova, na ktorej dodnes sídli hvezdáreň je pod správou Ministerstva vnútra SR.

    V súčasnosti patrí medzi najaktívnejšie astronomické zariadenia na Slovensku, ako v rámci výchovno-vzdelávacej činnosti, tak i v odborno-pozorovateľských aktivitách, s početnými tradičnými akciami. Pre záujemcov organizuje prednášky z oblasti slnečnej astronómie, hviezdnej astronómie, galaktickej astronómie, kozmonautiky a astronautiky, kozmológie a kozmogónie, planetárnej astronómie, medziplanetárnej hmoty a príbuzných prírodných vied. Prednášky sa realizujú v prednáškovej sále s kapacitou 50 miest.  Odborno-pozorovateľské aktivity a verejné pozorovania pre návštevníkov sa realizujú z terasy a kupoly hvezdárne. V odborných pozorovaniach je hvezdáreň zapojená do celosvetových programov a projektov pozorovaní aktivity slnečnej fotosféry, pozorovaní zákrytov hviezd Mesiacom, zákrytov hviezd planétkami, pozorovaní zákrytových a fyzikálnych premenných hviezd, pozorovaní meteorov, komét a astrofotografií.

    Valaškovský most 

    Tento most je od roku 2017 národnou kultúrnou pamiatkou technického charakteru. Z historického aspektu je to najstarší cestný most v meste a okrese a jeden z najstarších cestných mostov s oceľovou konštrukciou na území Prešovského samosprávneho kraja. Situovaný je v južnej časti Námestia slobody nad riekou Laborec. Jeho stavebno-historický vývoj sa viaže k roku 1900. Skonštruovali ho inžinieri D. Hönsch a I. Czák z Maďarskej kráľovskej stavebnej kancelárie v Sátoraljaújhely. Svedectvo o moste podávajú dve pamätné tabule, ktoré sú súčasťou mostnej konštrukcie.  

    Most je nielen hodnotným technickým dielom, ale i dokladom historického spôsobu spájania častí oceľovej konštrukcie prostredníctvom horúcej techniky nitovania (postavený bol podobnou technológiou, ako napr. slávna Eiffelova veža v Paríži alebo Titanic). Vznikol tak, že sa plechové nosníky spájali nitovaním. Nity v malých vyhniach nahrieval nahrievač. Žeravý nit veľkými kliešťami podal podávačovi, ktorý nit položil do otvoru. Z druhej strany ďalší robotník veľkým, dvojkilovým kladivom s pologuľovitým otvorom v strede búchal po ňom dovtedy, kým nevyformoval hlavičku nitu. Pritiahol tak plech k plechu. Vznikol most dlhý 62,4 metra a takmer šesť metrov široký. Najvyššia časť oblúka je s výškou 3,33 metra.

    Valaškovský most kedysi...
    Valaškovský most kedysi...
    ...a dnes
    ...a dnes

    Do konca 70. rokov 20. storočia slúžil Valaškovský most nielen pre osobnú a nákladnú dopravu, ale i pre presun ťažkej vojenskej techniky počas dvoch svetových vojen a v povojnovom období, keď cezeň prechádzala technika na cvičenia do výcvikového priestoru Valaškovce. Zachovaný je bez výraznejších novodobých zásahov. V súčasnosti ho používajú iba chodci a cyklisti. 

    Moderné námestie s Fontánou lásky

    Snaha vedenia mesta Humenné vybudovať moderné centrálne námestie, so zónami oddychu a spoločenských aktivít, sa stala realitou. Vznikla upravená pešia zóna s dvoma modernými fontánami a množstvom zelene. Niekoľkoročné úsilie sa naplnilo a námestie slúži svojmu účelu. 

    Centrálnou dominantou pešej zóny je vodná fontána, situovaná do stredu námestia. V jej blízkosti sa nachádza zvýšené pódium na verejné vystúpenia so zabudovaným verejným zariadením.

    V severnej časti námestia má dominantnú úlohu vodná plocha s nočným osvetlením  pomenovaná Potok času, pri ktorej je umiestnená busta M. R. Štefánika.

    Na vydláždenie námestia je použitá dlažba z prírodného kameňa a zámková dlažba. Pozdĺž západnej časti námestia vedie štyri metre široká pešia komunikácia, vydláždená kamennou dlažbou, so súbežne zabudovaným odvodňovacím systémom povrchových vôd. Odvodňovací systém lemuje aj trasu cyklistického chodníka na východnej strane námestia. V jeho úrovni je zabudované nočné osvetlenie.

    Zhruba dve desiatky efektných, štyri metre vysokých, stožiarových svietidiel pozdĺž oboch strán námestia dopĺňajú záhradné svietidlá, osadené v zelených plochách a reflektory, osvetľujúce priečelia historických budov.

    Pôvodnú vysokú zeleň dopĺňajú plochy nízkej zelene so sadovými úpravami, pri ktorých je umiestnených päťdesiatštyri oddychových lavičiek.

    Fontána lásky. Posedieť si na lavičke s výhľadom na vodnú dominantu námestia sa stalo už tradíciou. V čase horúčav zasa osvieži vzduch i okoloidúcich.
    Fontána lásky. Posedieť si na lavičke s výhľadom na vodnú dominantu námestia sa stalo už tradíciou. V čase horúčav zasa osvieži vzduch i okoloidúcich.

    Určite odporúčame aj prechádzku po promenáde pri Laborci na Sídlisku III. Miesto, ktoré je popri Parku mieru azda tou najlepšou voľbou pre pohodové dlhé prechádzky a rovnako tak ho možno zaradiť aj medzi najromantickejšie miesta v Humennom.

    Humenné je krásne mesto. Tvrdia to nielen obyvatelia tohto mesta, ale aj mnohí turisti, ktorí sem už zavítali. Okrem množstva kultúrnych pamiatok mesto ponúka aj iné zaujímavosti a pozoruhodné miesta. Čo sa v Humennom ešte oplatí vidieť?

    Socha dobrého vojaka Švejka

    Na hlavnej železničnej stanici je umiestnená socha dobrého vojaka Švejka,  legendárnej literárnej postavy z románu českého spisovateľa Jaroslava Haška, ktorá sa počas vojenského transportu zastavila na tunajšej železničnej stanici. Humenský Švejk (vysoký viac ako 2 metre) víta návštevy alebo turistov, ktorí do tohto mesta dorazia vlakom. Autorom sochy je Humenčan Jaroslav Drotár. Fanúšikovia predlohy môžu absolvovať aj výlet po stopách Švejka. Cesta vedie z Humenného po obnovenej železničnej trase do poľského mesta Sanok.

    Dobrý vojak Švejk víta návštevy alebo turistov, zdroj: regionZEMPLIN
    Dobrý vojak Švejk víta návštevy alebo turistov, zdroj: regionZEMPLIN

    Galéria pod mostom

    Dominanty a významné osobnosti mesta zvečnené v Galérii pod mostom, zdroj: regionZEMPLIN
    Dominanty a významné osobnosti mesta zvečnené v Galérii pod mostom, zdroj: regionZEMPLIN

    Na 10 pilieroch nadjazdu v centre mesta skupina ,,writerov“ zvečnila dominanty a významné osobnosti mesta. Táto pekná myšlienka sa zrodila v hlave Humenčana Tomáša Orleja, writera žijúceho v Bratislave. Zrealizoval ju v spolupráci s mestom Humenné a Vladimírom Grešnerom, výkonným riaditeľom oblastnej organizácie cestovného ruchu Horný Zemplín a Horný Šariš. Na vzniku 14 obrazov sa podieľali „writeri“ z celého Slovenska. Medzi dominanty nachádzajúce sa v Galérii pod mostom patrí humenský renesančný kaštieľ, skanzen, strom Ginko Biloba, dobrý vojak Švejk a Valaškovský most. Z osobností je zvečnená Lýdia Eckhardt – módna návrhárka, Marián Čekovský – hudobník a spevák, Ladislav Grosman – autor novely Obchod na korze, Orest Dubay – grafik, Peter Gossányi – redaktor a karikaturista, Peter Breiner – klavírny virtuóz, Václav Pankovčin – spisovateľ, Yuri Dojč – fotograf, Marián Čišovský – futbalista a držiteľ ocenenia Športovec roka mesta Humenné 2013. Na realizáciu týchto grafitov použili okrem sprejov aj akrylové farby.

    Oscarový film Obchod na korze a pamätná tabuľa na budove pošty v Humennom

    Slovenský spisovateľ Ladislav Grosman, rodák z Humenného, je autorom literárnej predlohy k oscarovému filmu Obchod na korze (jediný slovenský film ocenený Oscarom v roku 1966).  Autor do svojej prózy pretavil vlastné tragické skúsenosti z obdobia 2. svetovej vojny. Na budove pošty je umiestnená plastika, ktorá upozorňuje na skutočnosť, že inšpiráciou pre dielo Obchod na korze a pre scenár k rovnomennému filmu bol obchod s galantériou, ktorý stal práve na mieste budovy, kde dnes sídli pošta. 

    Pamätná tabuľa na budove pošty, zdroj: Dnes24
    Pamätná tabuľa na budove pošty, zdroj: Dnes24

    Okrem histórie nájdete v okolí Humenného krásnu prírodu (mesto leží v doline obklopenej lesmi), ktorá ponúka veľa možností na letnú a zimnú turistiku, cykloturistiku, kratšie a dlhšie prechádzky po okolí. 

    Rekreačná oblasť Hubková 

    Navštevujú ju mnohí obyvatelia mesta alebo jeho návštevníci a obdivujú krásu okolitej flóry a fauny. Je cieľom rodinných výletov, prechádzok, miestom športového vyžitia. Najmä rekreační bežci a cyklisti si užívajú aktívny relax v tôni stromov na sviežom vzduchu. Novovyznačeným cyklistickým okruhom „Grófka trail“ priamo v prírode atraktivita tejto oblasti výrazne vzrástla. 

    Mapa cyklistických a turistických trás
    Mapa cyklistických a turistických trás

    Cyklistická trasa sa začína pri skanzene (je tam umiestnená mapa), pokračuje cez Handrix po bývalej kočovej ceste ku kolibe Hubková, odkiaľ vedie po lesnej ceste k rázcestiu Nad Černovou. Od rázcestia Pod Petočovou trasa pokračuje k zvernici nad obcou Brestov, odkiaľ smeruje lesnou cestou k hrobu grófky Vandernath (pribudli tam lavičky). Po lúkach cez Holú horu sa dostanete do intravilánu mesta Humenné a cez Záhradnú, Kudlovskú a Šmidkeho ulicu späť ku skanzenu.

    K významným prírodným krásam v blízkosti mesta patria Vihorlatské vrchy s atraktívnym Morským okom (tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku) a najvyšším vrchom Vihorlat. Medzi vyhľadávané turistické atrakcie s nádychom minulosti patria romantické ruiny stredovekých hradov, ktoré ležia v bezprostrednej blízkosti mesta. 

    Ruiny Brekovského hradu

    Hrad bol vybudovaný v stredoveku ako strážny hrad spolu s inými blízkymi zemplínskymi hradmi Jasenov, Vinné a Čičava na hradnom kopci. Ani zub času neubral na pôsobivosti a turistickej atraktivite ruinám tohto stredovekého hradu. Obývaný bol ešte v roku 1698, o krátky čas však spustol celkom. K zrúcaninám hradu vedie náučný chodník z obce Brekov. Z hradného vrchu je pekný výhľad na Humenné, Strážske a chrbát Krivoštianky (549 m), ktorý vystupuje nad protiľahlým brehom Laborca.

    Hrad Jasenov

    Je veľká zrúcanina stredovekého hradu na skalnatom zalesnenom chrbte Humenských vrchov na juh od Humenného. Pravdepodobne ho postavili Račkajovci v 13. storočí po vpáde Tatárov. Bol vo vlastníctve niekoľkých rodín. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bol čiastočne konzervovaný. V súčasnosti je to pomerne zachovalá, zrekonštruovaná, bezpečná zrúcanina. Je tam čo obdivovať. Pred hradom sa nachádza ohnisko s výhľadom na Humenné, dnu v hradnom paláci je tiež viac menších ohnísk.

    Národný park Poloniny

    Je najvýchodnejším slovenským národným parkom. Najvyšším bodom národného parku je Kremenec, miesto, ktoré spája slovenskú, poľskú a ukrajinskú hranicu. Pomenovanie vyplýva z typického fenoménu Východných Karpát, jedinečných kvetnatých horských lúk nachádzajúcich sa nad úrovňou lesa, ktoré sa v týchto končinách nazývajú poloniny.  V roku 1993 bol NP Poloniny zaradený organizáciou UNESCO do siete medzinárodných biosférických rezervácií. Do siete slovenských národných parkov pribudol v roku 1997. Výnimočnosť územia spočíva vo výskyte najväčších komplexov pôvodných bukovo-jedľových lesov v Európe, ktoré miestami prechádzajú až do pralesov, a v mimoriadnej koncentrácii vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Práve z toho dôvodu tieto lesy a pralesy Stužica, Rožok a Havešová v Bukovských vrchoch spolu s Vihorlatským pralesom vo Vihorlatských vrchoch v CHKO Vihorlat a s pralesmi na Ukrajine sú od roku 2007 zapísané v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Na tomto území sa vyskytujú  veľké šelmy – medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, mačka divá. V súčasnosti je to jediné územie na Slovensku, kde žije voľne žijúca populácia zubra hrivnatého.

    Národný park Poloniny, zdroj: iStock
    Národný park Poloniny, zdroj: iStock

    Veríme, že sme uviedli dostatočný počet dôvodov, prečo by ste mali navštíviť mesto Humenné a jeho okolie. Je rovnako zaujímavé a krásne vo všetkých ročných obdobiach.

    Zdroje - texty a fotografie: 

    • Mesto Humenné
    • Vihorlatské múzeum
    • Vihorlatská hvezdáreň v Humennom (Michal Havriľak, História hvezdárne v Humennom, Roky 1952 - 1998 v spomienkach autora)
    2267
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2023 Daibau, všetky práva vyhradené