Pre oblasť

    Mestská veža na breznianskom námestí v novom šate

    Článok si prečítalo viac ako 1491+ používateľov
    Mesto Brezno leží v strede Slovenska, v Banskobystrickom kraji. Preteká ním rieka Hron. Najstaršia doposiaľ známa písomná zmienka o Brezne je v listine panovníka Bela IV. z roku 1265. Názov mesta Brezno prvýkrát použil Ferdinand I. Habsburský v listine z r.1560, ktorou sa riešil spor mesta s okolitými hradnými panstvami. Mesto v minulosti preslávilo najmä baníctvo. Brezno sa nachádza vo východnej časti regiónu Horehronia, ktoré v súčasnosti patrí k najznámejším a najobľúbenejším regiónom cestovného ruchu na Slovensku. Vďaka tomu je vyhľadávaným výletným miestom. 

    Námestie, historický park a množstvo zaujímavých stavieb 

    Obdĺžnikové Námestie generála M. R. Štefánika patrí k najzaujímavejším priestorom mesta. Vďaka svojmu tvaru a rozlohe (213 metrov × 146 metrov) je ojedinelým na Slovensku. Na námestí sa nachádza nielen historický park, ale aj množstvo zaujímavých stavieb.

    Mestský park má svoje začiatky v roku 1884. Kedysi bol jeho ústredným prvkom pomník cisárovnej Alžbety Bavorskej - Sisi, od roku 1939 na jeho mieste stojí pomník známeho satirika a dramatika Jána Chalupku. Od roku 2007 je tu aj pomník Martina Rázusa. V roku 2011 bola realizovaná rekonštrukcia mestského parku a námestia. Tento mestský park je jediným historickým mestským parkom na hornom Pohroní. Zachoval si pôdorys, pôvodná je aj kompozícia tvorená stromoradiami a systémom komunikácií. V roku 2010 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, a námestie bolo vzhľadom na významné kultúrne a historické hodnoty vyhlásené za pamiatkovú zónu.

    Mestská veža – dominanta a symbol súčasného mesta

    Na breznianskom námestí stála v 1. polovici 18. storočia len radnica a severne od nej klietka hanby. O stavbe veže začalo mesto uvažovať v prvej tretine 18. storočia, ale jej výstavba trvala veľmi dlho. Rekonštrukcia veže sa uskutočnila v rokoch 1766 až 1767, počas ktorej na novej streche umiestnili guľu z medeného plechu a s medeným krížom. Práce vykonal banskobystrický architekt Tomáš Hebstein, ktorý obnovil aj slnečné hodiny.

    Predstavu, ako vyzeralo námestie s mestskou vežou, čiastočne poskytuje veduta mesta, nakreslená na spodnom okraji pôdorysného plánu z roku 1772. Vedutou sú zaznamenané všetky dôležité stavby a uprostred námestia aj výrazná vežovitá stavba. Pravdepodobne je to už spomínaná veža, ktorá však v roku 1779 pri požiari mesta zhorela. Oheň bol taký silný, že mu podľahol aj farský kostol Panny Márie, vrátane zvonov, ktoré sa roztavili. Brezňania ostali bez kostola a bez zvonov.

    Na mieste pôvodnej veže obnovili náhradný drevený objekt, ktorý slúžil ako zvonica. Šesť rokov po požiari postavil banskobystrický staviteľ Peter Grossmann uprostred takmer prázdneho námestia, v blízkosti  radnice, rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie. Keďže nový kostol bol postavený bez veže, nahrádzala ju naďalej drevená zvonica. Vežu ku kostolu dostavali až v rokoch 1792-1793. V priebehu niekoľkých rokov však začala chátrať. Zvonár Alexander Salamín požiadal brezniansky magistrát v roku 1814 o povolenie výstavby novej zvonice, ktorá by, po skúsenostiach s požiarmi slúžila aj ako strážnica. 

    Plán výstavby novej veže, na ktorú rozpočet mesto schválilo v roku 1816, potvrdila Uhorská kráľovská komora o deväť rokov neskôr. Základný kameň objektu položili v roku 1830, približne na mieste prvého kostola, ktorý bol vypálený v roku 1517. O začiatku výstavby svedčí aj letopočet na veternej koruhve, umiestnenej na vrchole veže. Na výstavbu dohliadali kamenársky majster banskobystrickej banskej komory Leopold Gašperc a murársky majster Vavrinc Horn.     

    Táto mohutná kamenná hranolová, mierne kónická stavba, ktorej hrúbka múrov presahuje miestami až 2 m, s prvkami klasicizmu, s manzardovou strechou, dominuje námestiu od roku 1833. Mestská veža, po brezniansky „zvonica“, stojí na pôdoryse približne 10 m × 10 m. Má päť podlaží, stúpa do výšky 31 m. Je najnižšou z breznianskych veží. 

    Vo veži sú umiestnené 3 zvony. Zvon z roku 1780 je najstarším a najväčším zvonom, zasvätený je sv. Jozefovi Kalazanskému. Je jedinou zachovanou pamiatkou na predchádzajúcu zvonicu, váži 980 kg, odliaty bol v Banskej Štiavnici. Na plášti je odliaty erb mesta Brezno odkazujúci na finančný príspevok mesta a portrét Jozefa Kalazanského, zakladateľa rehole piaristov, ktorá v tom čase v Brezne pôsobila a prispela na odliatie zvona. Zničujúci požiar pripomína latinský text s modlitbami piaristov na plášti zvona. 

    V roku 1924 pribudli tri menšie  zvony s menom Svätý  Florián s hmotnosťou 580 kg, Svätý Vendelín vážiaci 383 kg a Svätý Michal (139,5 kg), ktorý bol v roku 1996 presunutý do novovybudovaného kostola v miestnej časti Mazorník. 

    Stavba bola projektovaná ako strážna veža a zvonica. Ako jediná z mestských veží na Slovensku mala pod kupolou vyhradený priestor pre byt hlásnika a strážnika v jednej osobe, ktorý dohliadal aj na to, aby včas oznamoval nebezpečenstvo požiaru úderom na zvon. Túto funkciu vykonávali zvonári do polovice 20. storočia. Poslednou známou obyvateľkou krátko po druhej svetovej vojne bola zvonárka, vdova Giertlová so svojimi synmi. Objekt bol bez elektriny a bez kúrenia. Všetko potrebné si rodina vynášala do bytu na piatom nadzemnom podlaží vo vedrách. Kúrili si drevom, ktoré im každoročne vyčlenilo mesto. Drevo stálo pri východnej fasáde, na prízemí sa pokálalo a príležitostne vynieslo do bytu.

    Mestská veža sa stala dominantnou stavbou mesta. Bola súčasťou jeho panorámy a viditeľná pri pohľade z každej strany. V tieňoch jej múrov sa konali futbalové stretnutia, jarmoky, stretnutia, demonštrácie, zhromaždenia, prvomájové oslavy. Keď prestala slúžiť svojmu účelu ako strážna veža, zostala len zvonicou rímsko-katolíckej cirkvi. Obnovy exteriéru a čiastočnej interiérovej údržby sa dočkala v novom miléniu. Počas prekrytia strechy zrušili aj komín.

    Komplexnú obnovu realizovalo mesto v rokoch 2021-2022. Najviac zásahov si vyžiadala drevená konštrukcia krovu, ktorá bola poškodená dlhodobým zatekaním vody a  strop druhého nadzemného podlažia, ktorý bol staticky narušený neodbornými zásahmi. Výrazne boli znečistené priestory v byte zvonára, pretože obyvatelia veže spočiatku varili na otvorenom ohni v tzv. čiernej kuchyni. Aj keď neskôr používali na vykurovanie a varenie malú piecku priamo v byte, museli zadymený priestor častejšie vymaľovať, a tak steny pred rekonštrukciou hýrili všetkými farbami. 

    Steny pred rekonštrukciou v byte zvonára hýrili farbami
    Steny pred rekonštrukciou v byte zvonára hýrili farbami

    Počas rekonštrukcie vo zvonici v roku 2022, po otvorení strešnej krytiny, našli drevenú časovú schránku, ktorá bola v zachovalom stave. V nej bola obálka s listinou s textom v maďarčine s uvedeným rokom 1903. Na prelome storočí mesto obnovovalo vežu podľa návrhu budapeštianskeho architekta Ernesta Foerka, záznam obsahoval aj menoslov remeselníkov a murárskych pomocníkov. K zoznamu boli priložené aj mince z roku 1880 a 1901 a medená svorka s nečitateľným nápisom. Nájdenú časovú schránku vrátili do zvonice. Mesto zanechalo odkaz súčasnej doby pre budúce generácie pridaním novej časovej schránky. Možno ju niekto o sto a viac rokov objaví tak, bola objavená táto, ktorá informovala aj o tom, že počas prác pri prestavbe zvonice v roku 1903 došlo k tragickej udalosti, a dozvie sa, čo je v nej ukryté.  

    Súčasťou komplexnej rekonštrukcie mestskej veže, postavenej v klasicistickom štýle, bola výmena strechy, tiež opravy fasády a kompletná obnova interiéru, vnútorných stien veže, realizácia nových elektroinštalácií, osvetlenia v interiéri a v exteriéri, výmena okenných a dverných konštrukcií, kanalizácie, inštalácia vody a úprava piatich poschodí.  

    Mestská veža počas poslednej rekonštrukcie 
    Mestská veža počas poslednej rekonštrukcie 

    Podľa historických fotografií mestská veža mala kedysi komín, ktorý viedol z bytu zvonára. Mesto sa rozhodlo, že ho znova postaví. Aby sa zachovala história veže, ťažký život zvonára, ktorý sa staral o bezpečnosť mesta, dohliadal nielen na to, aby zvony pravidelne zvonili, ale aby aj v prípade požiarov, ktoré boli v tomto meste časté, vedel ihneď zareagovať. Práve preto je veža o niečo atraktívnejšia, iná...  

    Zrekonštruovaná mestská veža je sprístupnená na prehliadky verejnosti. Pri výstupe na vrchol mestskej veže treba zdolať takmer sto schodov. 

    Na prvom a druhom podlaží veže sídli Turistické informačné centrum

    Na treťom podlaží si návštevníci môžu pozrieť expozíciu Horehronského múzea venovanú Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, po ktorom je pomenované námestie, aj s hovoriacim obrazom. Prehliadky „breznianskej zvonice“ zabezpečujú zamestnanci Horehronského múzea. 

    Návštevníci si môžu pozrieť aj srdce veže, jeho tri zvony

    Na piatom poschodí v pôvodných priestoroch na návštevníkov čaká dobovo zariadený byt zvonára, ktorý bol používaný až do 70. rokov minulého storočia, odkedy zvonenie zabezpečovala „automatika“. 

    Nanovo je urobená spevnená plocha v bezprostrednej blízkosti veže tak, aby nedochádzalo k poškodzovaniu jej fasády.

    Mestská veža je symbolom mesta. Mnohí návštevníci si Brezno stotožňujú práve s touto pamiatkou. V rámci prehliadky veže návštevníci môžu cez okno vidieť aj Štefánikovu podobizeň, ktorej vernú kópiu majú aj v Meudone. Zo zvonice môžete ďalekohľadom pozorovať krásy mesta a okolia. Po poslednej rekonštrukcii vznikol hodnotný historický kultúrno-spoločenský priestor, ktorý slúži širokej verejnosti, Brezňanom, ale aj návštevníkom mesta či regiónu.

    Do Vašej pozornosti odporúčame aj ďalšie stavby nachádzajúce sa na námestí alebo v jeho blízkosti. 

    Prvý, drevený kostol, postavený na námestí zhorel pri veľkom požiari v roku 1517. Obyvatelia Brezna si v rokoch 1517–1519 postavili nový kostol na severovýchodnej strane mesta - kostol Povýšenia Svätého Kríža s Kaplnkou sv. Kríža. Bol postavený ako jednoloďový kostol s polygonálne ukončenou svätyňou. Zo severnej strany k nej bola pristavaná sakristia, sprístupnená lomeným neskorogotickým portálom. Z kostola, ktorý zasiahol požiar koncom 18. storočia, zostala len kaplnka sv. Kríža.

    Evanjelický a. v. kostol (drevená modlitebňa) patrí medzi prvé kostoly na Slovensku, ktoré boli vystavané po vydaní tolerančného patentu Jozefom II., ktorý povolil výstavbu protestantských chrámov mimo hlavných ulíc, bez veže a presbytéria. V roku 1906 bola k východnej strane kostola pristavaná veža. V roku 1925 bola plytká sedlová strecha kostola prerobená na manzardovú, pokrytú medeným plechom. 

    Piaristický kláštor bol dokončený v roku 1713. Je to dvojpodlažná budova s excentricky umiestnenou kaplnkou. Má nepravidelný štít priečelia, za ktorým sa nachádza baroková strešná vežička. Neskoršími úpravami stavba získala klasicistický ráz. V kaplnke bývalého kláštora je dnes umiestnený najstarší oltárny obraz v Brezne - tabuľová maľba sv. Barbory z neskorogotického krídlového oltára kostola Na bráničke - pochádzajúci z konca 15. storočia. Zároveň je tu umiestnená aj najstaršia hnuteľná pamiatka mesta Brezna - plastika Madony s dieťaťom - polychrómovaná drevorezba z konca 15. storočia, umiestnená na neogotickom oltári.

    Radnica bola vybudovaná v roku 1770 na mieste staršej budovy zo 16. storočia. V roku 1779 budova bola poškodená požiarom a prestavaná. Priestory prízemia sú zaklenuté renesančnými lunetovými klenbami, na poschodí sú neskorobarokové klenby zdobené zrkadlami alebo štukovou ornamentikou. Na bočnej východnej fasáde prízemia sa nachádza erb mesta Brezna (pochádzajúci z Hrončianskej brány mestského opevnenia). Balkón na priečelí sa stal miestom vystúpení pri dôležitých politických udalostiach. V roku 1972 do arkádových otvorov prízemia osadili kované mreže so znakmi cechov, ktoré pôsobili na území mesta. Barokovo-klasicistická budova je v súčasnosti sídlom Horehronského múzea, ktoré patrí medzi najznámejšie a turistami najnavštevovanejšie pamiatky mesta. 

    Hoci Horehronské múzeum, ktoré vzniklo v roku 1960, patrí medzi mladšie múzeá na Slovensku, za desaťročia svojho regionálneho pôsobenia však zozbieralo množstvo hmotných, písomných a obrazových dokumentov charakterizujúcich dejiny a kultúru na hornom toku Hrona, od Telgártu po Banskú Bystricu. Dnes zbierka obsahuje niekoľko desiatok tisíc rôznych predmetov a množstvo dokumentácie.

    Meštiansky dom č. 13 - najstarší zachovaný objekt meštianskej architektúry je dom na Námestí generála M. R. Štefánika č. 13, ktorého neskorogotické jadro pochádza z obdobia okolo roku 1530. Do súčasnej podoby bol upravený v polovici 17. storočia spojením a preklenutím dvoch samostatne stojacich budov - stavebnou úpravou typickou pre toto obdobie. Na čelnej fasáde je zreštaurovaná omietka z obdobia po požiari v roku 1779. V meštianskom dome je umiestnená stála historická expozícia Horehronského múzea.

    Rytier Bombura je najznámejšou postavu breznianskej histórie. Legendy mu pripisujú zásluhu na záchrane mesta pred Turkami. Rytier má svoje svoje čestné miesto aj v erbe mesta Brezno v podobe ozbrojeného rytiera. Život rytiera Bomburu zachytil aj Martin Rázus v diele Bombura. 

    Breznianskeho hrdinu pripomínajú aj Bomburove slávnosti, ktoré patria k tradičným podujatiam Brezna. Mesto Brezno však každoročne usporadúva mnohé ďalšie podujatia. Koncom mája sú Dni mesta. Počas leta sa organizujú rôzne akcie v rámci Breznianskeho kultúrneho leta, koncom novembra sa každý rok koná Ondrejský jarmok... 

    Nielen mesto Brezno, vďaka svojej polohe a prírodným podmienkam, ale aj jeho okolie sú lákavé pre návštevníkov počas celého roka. Ak plánujete návštevu mesta, rozhodne nevynechajte príležitosť pozrieť si zrekonštruovanú pamiatkovú zónu mesta, nielen s množstvom uvedených, ale aj množstvom nespomenutých, turisticky zaujímavých objektov. Okolité pohoria a lesy sú vhodné na vysokohorskú turistiku, početné vysokohorské oblasti okolo mesta umožňujú návštevníkom Brezna realizovať aktivity pre zimné športy každého druhu. Nízke Tatry sú v zime určené aj pre tých najnáročnejších lyžiarov. V blízkom okolí Brezna sa nachádzajú moderné lyžiarske strediská (Jasná-Chopok, Čertovica...) a veľa ďalších atrakcií. Ak ste dobrodruhovia a lovci zážitkov, navštívte Jaskyňu mŕtvych netopierov nachádzajúcu sa na hrebeni Nízkych Tatier.

    Zdroje:

    • texty a fotografie - mesto Brezno
    • Horehronské múzeum Brezno
    1491
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2023 Daibau, všetky práva vyhradené