Spišská Nová Ves a jej architektonické skvosty

Historické centrum mesta s najdlhším šošovkovitým námestím v Európe

Šošovkové (vretenovité) námestie v Spišskej Novej Vsi so severozápadnou-juhovýchodnou orientáciou patrí medzi najkrajšie na Slovensku a najdlhšie tohto typu v Európe. Nielen vďaka tomuto námestiu, ale aj vďaka množstvu historicky cenných objektov mesto bolo v roku 1992 vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu. Centrálnu mestskú zónu tvoria rekonštruované oddychové miesta, fasády meštianskych domov, verejné budovy a novostavby. Najcennejšou umelecko-historickou pamiatkou a dominantou situovanou v centre mesta je rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorého počiatky datujú pred 13. storočie. Na kostole vyniká najvyššia kostolná neogotická veža na Slovensku (meria až 87 metrov, má 155 schodov). Koncom 19. storočia kostol s vežou patril medzi najvyššie budovy v Uhorsku. Na kostolnej veži je aj najvyššie položená zvonica na Spiši s 5 zvonmi. Hoci sú na veži horné hodiny, predsa sú tu aj ďalšie ciferníky umiestnené o niečo nižšie. Kostolná veža je prístupná turistom na panoramatickú vyhliadku, a tak si z nej užijete nádherný výhľad na námestie a na mesto v plnej kráse. Ak je pekné počasie, dovidíte až na Vysoké Tatry. Veža je zapísaná do Knihy slovenských rekordov.

Dominantou situovanou v centre mesta je rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie

Na námestí sa nachádzajú najcennejšie architektonické pamiatky, múzeum, galéria a divadlá. V srdci mesta sa nachádza aj centrálny park s fontánou, bohatou zeleňou a množstvom romantických zákutí. Je ideálnym miestom nielen na oddych, ale aj na stretnutia a zábavu. Po oboch stranách je park lemovaný historickými domami. Námestie je oddávna miestom konania väčšiny hlavných kultúrno-spoločenských podujatí v meste (Mesto plné detí, Spišský trh, Dni mesta, Trh ľudových remesiel, Vianočný trh...). Nachádzajú sa tu početné reštaurácie, kaviarne, cukrárne a iné gastronomické zariadenia.

Reduta - jedna z posledných historicky cenných divadelných budov na Slovensku

K architektonickým skvostom v Spišskej Novej Vsi určite patrí prekrásna romantická budova Reduty vo východnej časti spomínaného námestia, ktorá bola stavaná v rokoch 1899 až 1902.

Stavba, ktorá v sebe spája divadlo, hotel i vlastnú redutu, je vybudovaná v secesnom architektonickom štýle, podľa projektu budapeštianskeho architekta Kolomana Gerstera. Jej slávnostné otvorenie bolo 25. októbra 1902.

Je to trojpodlažná budova s pozdĺžnym pôdorysom a pompézne zdobeným exteriérom aj interiérom. K najvýraznejším architektonickým prvkom patria štyri hranolové nárožné vežičky so stanovou strechou, ktoré sú zakončené ozdobnými helmicami s lucernou. Helmice sú ukončené cibuľovou strieškou. Na ich rohoch sú plastické vázy s náznakom plameňa. Severná a južná fasáda je zdobená rizalitom. Pred hlavným vstupom do reduty je portikus na dvoch stĺpoch s jónskymi hlavicami, ktorého vrch je upravený ako terasa s balustrádami. Pod ním je cesta, ktorá v minulosti umožňovala príjazd kočov. Pre peších sú tu schody.

Hlavný vchod vedie do priestrannej predsiene so šatňami, ktoré boli kedysi po oboch stranách. Slávnostná sieň je umiestnená presne do stredu celej budovy, tvorí jej ústrednú časť. Do nej sa vchádza portálom s rozoklaným trojuholníkovým frontónom, ktorého vrchnú časť zaplňuje erb mesta Spišská Nová Ves.

Pohľad do sály je naozaj impozantný. K pôvodnej bielej a zlatej farbe pribudla aj farba krémová. Bočné steny majú štyri arkády na každej strane, ktoré vytvárajú vedľajšie priestory k hlavnej sále. Nad nimi sú loggie - balkóny s umelecky kovanými mrežami. Vo všetkých štyroch rohoch budovy sú v súčasnosti zamurované portály. Pôvodne každý z nich viedol na schody, ktoré umožňovali dostať sa na balkóny a do menších kaviarničiek. Nad portálmi sú v nikách klasicistické vázy s maskarónmi, zdobené akantovými listami, kanelúrami, s festónovými ovocnými vencami, nad nimi sú konchy s motívom mušle. Výklenok je orámovaný pilastrami, na ktoré dosadá rozoklaný frontón s edikulou. Čelná i zadná stena sú riešené rovnako. Na zadnej stene sú len dvere, zvýraznené portálom utvoreným prístennými pilastrami. Základnými motívmi výzdoby je veľký erb mesta Spišská Nová Ves a obrovská zlatá labuť sediaca na lýre.

Erb Spišskej Novej Vsi má na modrom štíte vázu stojacu na zelenom trojvrší, z ktorej vyrastajú tri ruže, ale aj banícke nástroje na znak toho, že Spišská Nová Ves je baníckym mestom. Nosičom štítu je poprsie Madony v plášti s korunou na hlave, so svätožiarou a žezlom v ruke. Nad týmito symbolmi je na oboch stranách jeden veľký a dva malé postranné balkóny s umelecky kovanou mrežou. Bohatú štukovú výzdobu s kvetinovými vencami, stuhami a rastlinnými prvkami má aj priestor medzi arkádami a balkónmi. Tu sa striedavo opakuje v basreliéfe motív labute a lýry - symbolu divadla, ktorá je situovaná v kartuši. Všetko je bohato zdobené a pospájané girlandami, rozetami, páskami. Medzi arkádami a balkónmi sú ploché pilastre, ktorých hlavice majú motív volút, vajcovca a abakusového kvetu. Nad balkónmi sú polkruhovité okná, ktoré prepúšťajú do sály denné svetlo. V sále je zrkadlový strop. Uprostred má oválny obrazec lemovaný rámom vytvoreným vencom z listov, v ktorom je nástenná maľba. Strop je členený na lichobežníky so štylizovaným ornamentom v rohoch v tvare kartuší. Tmavšia nástenná maľba zobrazuje alegorický výjav. V oblakoch sa vznášajú dvaja amorkovia, ktorí držia v rukách symbol umenia - lýru. So skutočným svetom spája výjav pergola s viničom. Sálu dnes okrem okien osvetľujú aj dva krištáľové lustre.

Reduta mala pôvodne aj viac menších miestností, ktoré boli vhodné na zasadnutia spolkov, na rokovania v užšom kruhu alebo na rodinné slávnosti. V časti prízemia a na poschodí boli reštaurácie, kaviarničky a hotelová časť.

Zaujímavým spôsobom je riešená časť divadla, ktoré vystupuje z hmoty objektu v polkruhovitej forme s polkruhovými schodmi. Do divadla sa vstupuje cez sedem dverí, z ktorých sú tri hlavné. Ale iba centrálny polkruhový vstup je zvýraznený trojuholníkovým frontónom s mušľou. Za vchodom je polkruhovitý vestibul, v ktorom pôvodne boli šatne a pokladňa. Odtiaľ vedú dva vchody na prízemie, tiež schody vedúce k balkónom na poschodí. Nad divadelnou časťou je medená kupola zakončená vežičkou, na ktorej je lýra a na nej zlatá labuť s roztiahnutými krídlami, ktorá je symbolom spevu a poézie. Podľa legendy labuť prvý a posledný raz „spieva“ pred svojou smrťou, vydáva kvílivé zvuky, ktoré sa podobajú spievaniu veľmi smutnej melódie.

Kupola pripomína svetové opery a divadlá (napr. parížsku operu). Divadlo má prízemie a dva rady balkónov. Spodný rad, navzájom oddelený stĺpmi s jónskymi hlavicami, je zdobený klasickými motívmi, horný rad girlandami a medailónmi, v ktorých dominuje motív heraldickej ľalie. Aj v divadle dominuje biela, krémová a zlatá farba. Portál divadelnej opony má tvar rámu, zdobeného klasicistickým vencom akantových listov. Nad nim v centrálnej časti je opäť erb Spišskej Novej Vsi, včlenený do plastickej kartuše. Vo vrchole je mušľa a po stranách vavrínový veniec. Nad erbom sú dve divadelné masky a lýra. V divadle je povšimnutiahodná nástenná maľba, ktorá je prácou spišskonovoveského maliara Jozefa Hanulu. Maľba zobrazuje Vysoké Tatry a podtatranskú krajinu. Aj divadlo je osvetlené mohutným krištáľovým lustrom, ktorý visí z klenby opticky členenej maľovanými štvorcami a obdĺžnikmi s ornamentami. Divadlo malo pôvodne 92 sedadiel na prízemí, 150 miest na balkónoch 1. poschodia, 40 miest na státie na prízemí a 60 miest na galérii.

Budova Reduty bola nielen honosná a reprezentatívna, ale aj z technickej stránky vynikajúco vybavená. Mala nízkotlakové parné a teplovzdušné kúrenie s klimatizáciou. Hlavné sály boli bezprostredne prepojené s kaviarňami, bufetmi a reštauráciami. Tie s kuchyňou výťahom. Mali vybudované šatne, poschodové časti boli opatrené balkónmi, ktoré ich kapacitu podstatne rozširovali.

Nádherná koncertná sieň s jedinečnou akustikou sa využíva nielen na koncerty vážnej hudby, ale aj iné komorné koncerty a spoločenské akcie

Architekt, ktorý vypracoval návrh, do tejto budovy okrem divadla umiestnil aj koncertnú sieň (umiestnená je presne do stredu budovy), hotel s reštauráciou a kaviarňami. V podstate šlo o organické spojenie troch budov, umiestnených pod jednou spoločnou strechou, takže z jednej časti do inej bolo možné prejsť bez toho, aby bolo treba opustiť budovu.

Po čase budova potrebovala opravy, úpravy, adaptácie. Reštaurovaný bol interiér v koncertnej sieni, budova dostala medenú krytinu, v divadle sa robili reštaurátorské práce a súčasne modernizácia kúrenia i divadelnej techniky... V 90. rokoch 20. storočia sa budova dočkala plného lesku, vtedy sa odstránili aj mnohé nedostatky predošlých úprav.

V súčasnosti je budova Reduty kultúrnym stánkom mesta, okrem profesionálneho súboru Spišského divadla pôsobí tu aj ochotnícky súbor Hviezdoslav, svoj stánok má Mestské kultúrne centrum a lokálna televízia. Nachádza sa tu aj reštaurácia a kaviareň Sonáta. Súveký opis hovorí o bielej a zlatej výzdobe a o 235 miestach na sedenie. Nádherná koncertná sieň s jedinečnou akustikou sa využíva nielen na koncerty vážnej hudby, ale aj iné komorné koncerty a spoločenské akcie.

Radnica bola kedysi centrom mestského života

Klasicistický sloh zastupuje budova radnice, ktorá bola stavaná v rokoch 1777 až 1779. Základný kameň Radnice v Spišskej Novej Vsi bol slávnostne položený 15. septembra 1777. Stojí uprostred Radničného námestia. V súčasnosti je sídlom primátora a časti mestského úradu.

V čase od jej postavenia až do 50-tych rokov minulého storočia bola centrom všetkého mestského života. V nej a okolo nej sa odohrávali najdôležitejšie udalosti, činy, rozhodnutia, ktoré sa týkali Spišskej Novej Vsi. Konali sa pred ňou zhromaždenia občanov a z jej balkóna sa k zástupom ľudí, obyvateľom, prihovárali predstavitelia mesta. Preto medzi obyvateľmi Spišskej Novej Vsi si radnica stále zachovala svoje familiárne pomenovanie, ktoré dostala pri svojom vzniku - mestský dom.

Budova je postavená v klasicistickom slohu. Jej výstavba stála 11 569 zlatých a 51 grajciarov. Je to voľne stojaca trojpodlažná bloková, šesťosová stavba, na severnej a južnej strane sedemosová s monumentálnym rizalitom. Hlavný vchod je zo severnej strany, hlavná fasáda je orientovaná na juh. Prízemné miestnosti sú jednoduché, pretože pôvodne slúžili ako obchody so železom.

Pod celou budovou boli murované pivnice, ktoré sa využívali z polovice ako mestské policajné väzenie a v druhej polovici bolo uskladnené palivo, pretože budova bola až do roku 1970 vykurovaná kachľovými pecami. Honosnejšie ako prízemie, ale predsa jednoducho, je riešené aj druhé poschodie, na ktorom boli pôvodne menej významné mestské kancelárie. V krídle k evanjelickému kostolu bol umiestnený mestský archív a všetky miestnosti boli prispôsobené na tento účel - neboli vykurované. Dekoratívne je vyzdvihnuté prvé poschodie. Tu boli vždy kancelárie mešťanostu a významných mestských úradníkov a tiež obecného notára, ako reprezentanta štátneho dozoru nad samosprávou.

Najvýznamnejším miestom radnice bola zasadacia sieň, umiestnená uprostred budovy a siahajúca cez dve poschodia. Zvonku je z oboch strán mohutne dekoratívne vyzdvihnutá. Keďže smerovala na juh, vyniká dekoratívne najmä stred južnej fasády od prvého poschodia až navrch. Spodnú časť dekorácie tvorí mohutný balkón s kužeľovitou balustrádou, podopieraný bohato zdobenými kamennými krakorcami. Medzi štyrmi polostĺpmi, z ktorých dva vnútorné majú iónske hlavice, sú tri vysoké okná s oblúkovitým lúčovým zakončením. Priestor nad nimi je ozdobený vavrínovými girlandarni a medailónmi. Stred celej fasády ústi do mohutného tympanónu, uprostred ktorého sa nachádza erb mesta, podopieraný z oboch strán gryfmi. Podobný, lenže jednoduchší rizalit, má aj severná - vstupná časť budovy. Schody sú bohato zdobené stĺpmi, pilastrami, oblúkmi a strop i steny majú bohatú sgrafitovú výzdobu, v ktorej sa striedajú závesy z vavrínu a ruží s erbom mesta a na poschodí aj s medailónmi s plastickými profilmi hláv gréckych bohýň. Zasadacia sieň je bohato zdobená pilastrami i sgrafitom.

Radnica bola niekoľkokrát renovovaná. Viackrát sa maľovali fasády, schodište. V budove sa zavádzalo elektrické kúrenie. Na schodišti sa vymieňali schody. Prebudovávali sa niektoré miestnosti. V 70-tych rokoch sa robila generálna rekonštrukcia zasadacej siene, ktorá prestala byť rokovacou miestnosťou, stala sa reprezentačnou sieňou. V súčasnosti je nazývaná obradná sieň, pretože slúži pre slávnostné príležitosti, akými sú sobáše, prijatia novonarodených detí a jubilujúcich seniorov, oficiálne prijatia významných hostí a pod. Umiestnená je uprostred budovy a svojou výškou zaberá až dve podlažia. Ozdobou stien sú reštaurované benátske zrkadlá. Zvonku je zasadacia sieň dekoratívne vyzdvihnutá. Spodnú časť dekorácie tvorí mohutný balkón s kužeľovitou balustrádou podopieranou kamennými krakovcami.

Medzi najkrajšie časti radnice patrí veľká sála. Už pri výstavbe budovy jej venovali najväčšiu pozornosť tým, že sa postarali o jej najhonosnejšiu výzdobu. Popri štukovej výzdobe stien, honosnom balkóne, oko diváka najviac priťahuje prekrásny kazetový strop.

Od roku 1992 prebiehali ďalšie rekonštrukčné práce. Vymenila sa strešná krytina (medený plech), krov a stropy, kompletne sa vymenili konštrukcie balkóna. Rekonštrukciou objektu prešli vnútorné i vonkajšie priestory dostali nový výzor a využitie. Týka sa to predovšetkým suterénu. Najväčším zásahom do konštrukcie stavby bolo vytvorenie novej hydroizolácie technológiou podrezávania a výstavba vonkajšieho i vnútorného odvetrávacieho systému. Na objekte radnice sa v rámci rekonštrukcie vykonali: reštaurátorské práce v celej budove, kompletná výmena vnútornej inštalácie, výmena okien a dverí, vzduchotechnika, osobný výťah, elektrické teplovodné priamovýhrevné vykurovanie, obnova fasády, vybudovanie vonkajšieho a vnútorného odvetrávacieho systému, vonkajšia kanalizácia.

Rekonštruovaná mestská radnica má v súčasnosti v suteréne banketové a spoločenské priestory, na prízemí kancelárske miestnosti predstaviteľov mesta, na prvom poschodí obradné a reprezentačné miestnosti a na druhom poschodí kancelárske priestory.

Na prízemí Radnice, vo foyer, je zoznam všetkých richtárov a primátorov, ktorí stáli v čele mesta. Vo foyeri sa nachádza aj reprezentačná stena erbov partnerských miest a svoje čestné miesto si v Radnici našla aj patrónka mesta. Od roku 2010 sa tu nachádza zreštaurovaný originál sochy Nepoškvrnenej Panny Márie - Immaculaty (1724) z barokového Mariánskeho stĺpu, ktorý stojí na námestí pred kostolom.

Provinčný dom

Tzv. Veľký provinčný dom, dnešná budova Múzea Spiša, určite patrí medzi najvýznamnejšie budovy Spišskej Novej Vsi, a to nielen z aspektu umeleckej hodnoty a polohy, ale je aj dokladom najdôležitejšej histórie vo vývoji mesta, kedy bola Spišská Nová Ves hlavným mestom – sídlom Provincie XIII a neskôr Provincie XVI spišských miest.

Pôvodne bola táto budova postavená v 15. storočí ako radnica mesta Spišská Nová Ves a traduje sa, že v roku 1443 v nej uzavreli mier kráľ Vladislav Jagelonský a Ján Jiskra z Brandýsa.

Pôvodne to bola jednoposchodová budova s pivnicou a nad prvým poschodím boli pravdepodobne sýpky, ako to na Spiši bývalo zvykom. V roku 1515 bola strecha pokrytá novými šindľami. Na streche bola vežička so zvonom. Presnejší opis tejto budovy je z roku 1734. Vtedy mala budova na prízemí štyri izby, z ktorých sa jedna, tzv. čierna izba, používala na archív. Bola tu jedna otvorená kuchyňa, jedna väzenská miestnosť a jedna izba pre dozorcu väzňov. Na poschodí bola veľká zasadačka mestskej rady a sedem iných miestností. Bola teda už značne veľká. V roku 1723 prerobili poschodie radnice na divadelnú sálu, v ktorej hrali pre knieža a jeho dvor divadelné predstavenia.

Mesto 17. marca 1775 predalo provincii svoju radnicu. Budovu, ktorú ešte mesto v rokoch 1763 - 1765 opravovalo, prevzala správa provincie postupne, napr. spočiatku len prízemie a jednu pivničnú miestnosť, a začala s jej adaptáciou. Šlo o adaptáciu veľkého rozsahu. Nevie sa, či vtedy spojili pôvodné dve budovy do jednej, alebo už predtým boli spojené. V rokoch 1775 -1776 sa kopali aj nové základy (v zadnej časti budovy), použilo sa 120 000 tehál, postavilo sa 500 štvorcových siah nového muriva a 348 siah klenieb. Urobil sa aj strop a nová strecha. Prestavba bola dokončená 6. januára 1777, Provinčný dom bol po adaptácii posvätený a odovzdaný novému účelu. Mesto, na základe súhlasu Márie Terézie zo 4. júla 1777, začalo stavať svoju radnicu na terajšom mieste, za peniaze získané z predaja niekdajšej radnice a doplnené o vlastné prostriedky. V Provinčnom dome sa odohrávala celá administratíva, ale aj súdnictvo Provincie XVI spišských miest. V roku 1787 Provinčný dom župa predala mestu Spišská Nová Ves. Tento stav trval však len do roku 1791, kedy bol obnovený pôvodný právny stav. Provincia budovu od mesta opäť odkúpila späť a splácala ju počas viacerých rokov. V rokoch 1790 - 1792 aj vykonala oprava a obnova Provinčného domu. Robili sa bežné opravy domu, v rokoch 1814 -1815 sa opravovala strecha, v rokoch 1817 -1818 sa opravili schody, najmä schody na balkón. V roku 1811 sa do pivnice urobil osobitný vchod z Levočskej ulice. Požiar niekoľkokrát zasiahol túto budovu. Provinciu XVI spišských miest v rámci reorganizácie správy po potlačení povstania 1848-49 dňom 1. novembra 1850 opäť zrušili. Budova prešla do správy župného vládneho komisariátu. Provincia bola obnovená 2. mája 1861, pri tejto príležitosti budova opäť bola opravovaná. V roku 1862 bola pripojená na kanalizáciu. Po zrušení provincie sa poslanie budovy od polovice roku 1876 podstatne zmenilo. Dostala sa do majetku Spišskej župy, ktorá ju prenajímala na rôzne účely. V roku 1894 ju predala Sporiteľni XVI spišských miest, ktorá ju v rokoch 1894 - 1895 veľkoryso prebudovala. Od roku 1954 má v ňom svoje expozície Múzeum Spiša.

Najcennejšou a najzaujímavejšou časťou budovy je jej predná fasáda. Prízemie sa na ľavej strane začína podjazdom. Pôvodne to bola tzv. Levočská brána, ktorá viedla do Levočskej ulice. Uprostred oblúka nad podjazdom je do kameňa vytesaný erb Provincie XVI spišských miest, ktorý Provincia dostala v roku 1774. Medzi dvoma gryfmi je delený štít. Jeho vrchnú časť vyplňujú tri skalnaté vrchy (symbol Tatier) so slnkom a šesťcípovou hviezdou nad nimi. V spodnej časti sú dve brvná, ktoré symbolizujú rieky Poprad a Hornád. Uprostred - na srdcovom mieste erbu - je malý štít s iniciálkami Jozefa II. a Márie Terézie. Vedľa Levočskej brány je užší prechod pre chodcov. Nasledujú dve veľké okná, vchod do múzea a ďalšie veľké okno. Prízemie je po výtvarnej stránke strohé a jednoduché. S jeho jednoduchosťou kontrastuje bohatá výzdoba priečelia prvého poschodia. Má bohatú rokokovú štukovú výzdobu z konca 18. storočia. V roku 2002 budova bola reštaurovaná, takže dnes môžeme obdivovať jej pôvodnú farebnosť. Pod každým zo siedmich okien je iný rastlinný ornament. Priestor medzi nimi zdobia barokové kartuše a nad nimi nadokenné rímsy s bohatým ornamentom. Každá zo 6 kartuší má iné vyobrazenie, ktoré symbolicky vyjadruje vlastnosti, ktoré majú mať úradníci, zamestnanci miestnej správy. Pod nimi sú stuhy s pozlátenými nápismi v latinskom jazyku.

PONDERE SOLO - Len podľa závažnosti
UTQUIS MERETUR - Ako si kto zaslúži
SUUM CUIQUE - Každému to, čo mu patrí
DIE NOCTUQUE - Vo dne i v noci
IN SOMNIS CUSTOS - Strážca v snách
HINC OCULOS NUSQUAM - Neodvracať oči nikam

Vo voľnom preklade hovoria o nasledovnom: Činiteľ sa pri výkone svojej funkcie (vysluhovanie spravodlivosti - každému, čo mu patrí) musí riadiť len materiálnou (váha) a morálnou (zásluha) podstatou veci, a bez ohľadu na akékoľvek iné okolnosti (vo dne i v noci) ho ani vo sne nesmie napadnúť (strážca v snách) nepridržiavať sa prísne litery zákona (odtiaľ oči nikam).

Múzeum Spiša

V Provinčnom dome (v historickej budove bývalej stredovekej radnice) od roku 1954 sídli Múzeum Spiša so svojimi expozíciami. V rokoch 2015 až 2016 prebehla rozsiahla rekonštrukcia budovy (v rámci nej aj múzea), a po nej priestory múzea opäť boli sprístupnené verejnosti. Súčasťou tohto múzea je aj pobočka – vysunutá expozícia v Markušovciach, v tamojšom kaštieli je návštevníkom k dispozícii expozícia historického nábytku.

Provinčný dom - história Spiša

Expozícia predstavuje obdobie existencie Provincie XVI Spišských miest, ktorej centrom bola v rokoch 1774 - 1876 Spišská Nová Ves. Poskytuje základný prehľad o stavebnom vývoji Provinčného domu, dejinách Provincie XVI spišských miest, regiónu i mesta. K najhodnotnejším exponátom patrí kolekcia obrazov hodnostárov provincie a richtárov jednotlivých miest z 18. storočia. Využite aj jedinečnú príležitosť vidieť na výstave novú maketu Provinčného domu, ktorá bola vyrobená podľa plánov staviteľa Frantza Bartla z roku 1786 v mierke 1 : 50.

Prírodovedné zbierky posledného desaťročia – Príroda Spiša

Výstava je zameraná na jedinečné prírodné krásy Spiša, na území ktorého sa nachádzajú štyri národné parky. Je plná zaujímavých faktov o rastlinách a živočíchoch, s ktorými sa môžeme stretnúť pri prechádzke prírodou v tomto regióne.

Spišská Nová Ves – mesto plné života

Okrem uvedených architektonických skvostov Spišská Nová Ves ukrýva oveľa viac. Máloktoré slovenské mesto je dejiskom toľkých kultúrno-spoločenských a športových podujatí s celoslovenským významom ako Spišská Nová Ves. Je tu vychýrený Spišský trh, dávnou históriou dýchajúce Dni mesta s množstvom jedinečných remeselných výrobkov a dobových vystúpení alebo Mesto plné detí, počas ktorého sa celé centrum mesta zaplní radosťou detí. Svojich nadšencov má aj množstvo ďalších kultúrnych a športových akcií.

Ak sa vyberiete preskúmať krásy Spišskej Novej Vsi, navštívte aj najmenšiu a zároveň najmladšiu zoologickú záhradu na Slovensku. Po spoznávaní histórie na námestí odporúčame aj výlet do hôr. Atraktivitu mesta zvyšujú blízko nachádzajúce sa národné parky. Slovenský raj s množstvom divých čarokrásnych roklín a vodopádov, náučný chodník Dreveník, blízkosť svetovo známych Vysokých Tatier a Národného parku Pieniny so splavom Dunajca.

Zdroj: