Stavebný pozemok: koeficient zastavanosti – netto a brutto 

1. Územné plánovanie – regulácia 

V súvislosti s územným plánovaním a samotným územným plánom dôležitá je regulácia. V súlade s regulatívmi sa vytvárajú pravidlá pre využitie jednotlivých území a z aspektu povoľovania výstavby miestny stavebný poriadok (ktorým sa porovnáva súlad stavby s územným plánom).

2. Územný plán

Ak pre nejaké územie nie je vypracovaný žiaden územný plán, niektoré základné parametre správania sa v území musia byť definované zákonom (odstupy stavieb a pod.).

Územným plánom obce je okrem iného definovaná regulácia funkčného využitia a priestorového usporiadania územia obce. Súbor regulatívov, ktorý vymedzuje územný plán, je vhodné rozčleniť do dvoch skupín:

Do prvej skupiny patria základné (obligatórne) regulačné prvky. Každý ÚPN obce ich musí obsahovať vždy.

Do druhej skupiny patria doplnkové (fakultatívne) regulačné prvky. Tie podľa rozhodnutia obce, resp. „miestneho stavebného poriadku“ vyjadrujú ďalšie požiadavky na využitie územia (niektoré z nich aj môžu byť aj subjektívnej povahy, napr. neprípustné druhy strešnej krytiny v obci). 

3. Územnoplánovacie pojmy

Riešené územie - je to jeden pozemok alebo súbor viacerých pozemkov (parciel), kde sa bude odvíjať stavebná činnosť a na ktoré sa vzťahujú výpočty regulatívov (napr. koeficient zastavanosti, koeficient vegetačných plôch – koeficient zelene a pod.).

Kz(n) – koeficient zastavanosti (netto) – podiel plôch zastavanými stavbami (medzi ktoré nie sú započítané plochy dopravných a inžinierskych stavieb) k celkovej ploche bilancovaného územia (vrátane plôch dopravy a TI).

Kz(b) – koeficient zastavanosti (brutto) – podiel plôch zastavanými stavbami a plochami dopravných a inžinierskych stavieb k celkovej ploche bilancovaného územia (vrátane plôch dopravy a TI).

Kpp – koeficient podlažných plôch ako podiel súčtu podlažných plôch k ploche územia resp. pozemku. Tento ukazovateľ sa spravidla určuje len s ohľadom na plochy nadzemných podlaží Kpp(n).

Kvp – koeficient vegetačných plôch ako požadovaný minimálny podiel vegetačných plôch v území k celkovej ploche územia (ľudovo je nesprávne nazývaný koeficient zelene).

PNP – podiel nepriepustnosti povrchu (ISR – Impervious Surface Ratio) – regulatív určujúci maximálny podiel nepriepustného povrchu, ktorý tvorí súčet zastavaných a spevnených plôch v území. 

PpZ – podiel potencionálnej zelene v území – pomer medzi PNP a plochou územia. Hodnota koeficientu má význam pri posudzovaní územia z hľadísk ekologických, mikroklimatických, doplňovaní zásob podzemných vôd a z hľadísk estetických. V husto zastavaných územiach je možné podiel zelene zvyšovať realizáciou zelených striech, terás, mobilnej zelene, zelených fasád a pod.

Eix – ekoindex – koeficient ktorý predstavuje podiel vodopriepustných povrchov a množstva zelene. Je ukazovateľ, ktorý charakterizuje ekologickú kvalitu plôch nezastavaných nadzemnými stavbami a súčasne v sebe zahrňuje množstvo zelene na danej ploche územia. Hodnota ekoindexu je nezávislá na počte obyvateľov, ktorí v danom území bývajú. 

Urbanistické činitele:

• Spp – podlažná plocha (m²)
• Szp – zastavaná plocha (m²)
• Ssp – plocha spevnených plôch (m²)
• Sz – plocha zelene (m²)
• S – celková plocha pozemku (m²)
• V – obostavaný objem (m²)

Index podlažných plôch (IPP) - vyjadruje intenzitu využitia územia. Definovaný je ako pomer medzi celkovou (hrubou) plochou všetkých nadzemných podlaží stavby (m2) a celkovou plochou (výmerou) pozemku (IPP = Spp/S)

Hrubá podlažná plocha je pôdorysná plocha všetkých plných nadzemných podlaží stavieb vrátane konštrukcií a vnútorných otvorov, okrem podkroví. Za podkrovie sa ráta podlažie, ktoré má len strešné alebo vikierové okná (okrem schodišťových, ktoré môžu byť aj v obvodovom plášti) a ktoré má nad plochou min. 33 % podlažnej plochy šikmý strop a jeho steny nadväzujúce na šikmý strop sú max. 1,3 m vysoké. Za podzemné podlažie sa ráta také podlažie, ktoré má úroveň podlahy nižšie ako 0,8 m pod úrovňou upraveného priľahlého terénu.

Koeficient zastavanosti – index zastavaných plôch (IZP) je pomer medzi zastavanou plochou a celkovou plochou pozemku, IZP = Szp/S

Koeficient stavebného objemu (ISO) je pomer obstavaného objemu stavbou a celkovej plochy pozemku, ISO = V/S

Obostavaný priestor – vymedzenie stavebného objektu ohraničeného vonkajšími vymedzujúcimi plochami v priestore, v rámci neho sa počíta objem základov, spodnej časti objektu (podpivničená časť), vrchnej časti objektu (nadzemná časť) a zastrešenia.

Stavebná čiara je smerná línia, ktorú ma dodržať budúca zástavba, pričom ju nesmie prekročiť smerom k ulici. Jej vzdialenosť je definovaná v územnom pláne. Stavebná čiara sa nemusí zhodovať s hranicou pozemku. Stavebnú čiaru je možné prekročiť alebo od nej ustúpiť v určitom rozsahu, ktorý je definovaný v územnom pláne. 

Podzemné podlažie - úroveň podlahy je v priemere nižšie ako 0,8 m pod úrovňou upraveného priľahlého terénu. Na výpočet aritmetického priemeru výškovej úrovne podlahy vzhľadom na terén sa používajú najmenej 4 reprezentatívne body po obvode posudzovaného podlažia (v prípade pravouhlého pôdorysu jeho vrcholy, v zložitejších prípadoch body s maximálnymi a minimálnymi hodnotami výškovej úrovne vzhľadom na terén).

Nadzemné podlažie – zákonom je definované ako podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,8 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5 m po obvode stavby. Táto definícia sa využíva pre výpočet sadzby dane.

Podkrovie je vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia, ktorý je vymedzený konštrukciou krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami. Ide o priestor určený na účelové využitie. Za podkrovie sa považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia domu. Svetlá výška v podkroví musí byť najmenej 2,3 m, odporúčaná svetlá výška je 2,4 m. Podkrovie sa do celkového počtu nadzemných podlaží nezahŕňa a je nutné ho uvádzať menovite.

Povala je vnútorný priestor domu vymedzený strešnou konštrukciou. Obvykle je prístupný z posledného nadzemného podlažia bez účelového využitia. Zväčša sa využíva len ako skladovací priestor.

Ustúpené podlažie (polovičné podlažie) je najvyššie nadzemné podlažie budovy, ktoré má zastavanú plochu menšiu ako 50 % zastavanej plochy predchádzajúceho podlažia. Do celkového počtu nadzemných podlaží sa nezahŕňa a je nutné ho uvádzať menovite.

Úžitková plocha domu je plocha, ktorú dostaneme, keď spočítame plochy obytných miestností (obývačky, detské izby, spálne) a vedľajších miestností (schodisko, komora, pivnica, WC, kúpeľňa, hala, chodby atď.). Do úžitkovej plochy sa nepočítajú plochy terás, balkónov a loggií.

Zastavaná plocha je plocha zastavaná budovami (stavebnými objektmi), je to pôdorysný priemet všetkých častí budovy vymedzený vonkajším obvodom zvislých konštrukcií budovy, ktoré sa nachádzajú nad úrovňou upraveného terénu do vodorovnej roviny. Do zastavanej plochy sa nepočíta pôdorysný priemet markízy, balkónov a podobne.

Obytná plocha domu zahŕňa plochy obývacej izby, detských izieb, spální, pracovne, hobby miestností a podobne. Netvoria ju plochy „príslušenstva domu“ – haly, chodby, schodiská, komory, pivnice, WC, kúpeľne, technické miestnosti, atď. Kuchyňa s plochou viac ako 12 m² sa považuje za obytnú miestnosť a započítava do obytnej plochy domu.