Pre oblasť

    Kaštieľ v Dolnej Krupej – reprezentant klasicistickej architektúry na Slovensku     

    Článok si prečítalo viac ako 2637+ používateľov
    Obec Dolná Krupá leží 10 km severozápadne od Trnavy, patrí k najväčším obciam trnavského  regiónu. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1113. História obce, ktorá má v súčasnosti asi 2500 obyvateľov, je spätá s dvoma výnimočnými tradíciami –  beethovenovskou a ružiarskou, vďaka ktorým sa meno tejto obce šíri ďaleko za hranicami trnavského regiónu i Slovenska. O Dolnej Krupej s právom možno hovoriť ako o dedine hudby a ruží. Okrem toho Dolná Krupá má svojich vlastných sedem divov, ktoré sú lákadlom pre jej návštevníkov. Sú to: klasicistický kaštieľ, park, kostol, mauzóleum, umelý kopec,  kaštieľske divadlo a ružová záhrada (posledné dva divy sa však nezachovali). Iné svojou umeleckou hodnotou presahujú regionálny rámec, sú súčasťou kultúrneho dedičstva. Uvedené „divy“ vznikli zásluhou mecenášstva šľachtických rodín, ktoré vlastnili miestny kaštieľ – Brunsvikovcov a Chotekovcov, ktoré v značnej miere ovplyvňovali život v obci prakticky celé dve storočia. V priestoroch kaštieľa v súčasnosti sídli Slovenské národné múzeum – Hudobné múzeum. 

    Z histórie kaštieľa

    Historická fotografia, asi z roku 1930
    Historická fotografia, asi z roku 1930

    Výstavba kaštieľa v Dolnej Krupej je spojená s rodinou Brunsvikovcov, ktorá obývala kaštieľ dlhé roky. Najslávnejším majiteľom krupského panstva a významnou osobnosťou svojej doby bol Jozef Brunsvik. Narodil sa v dolnokrupskom kaštieli 15. 9. 1750. V roku 1775 ukončil právnické štúdiá na viedenskom Terezánu. Ako vzdelaný, pokrokový a osvietenecký človek prichádza do Viedne a odvtedy sa datuje jeho pôsobenie v službách cisárovnej Márie Terézie a neskôr jej syna Jozefa II. V službe cisára Jozefa II.  ako nadšený prívrženec reforiem bol od roku 1786 vnútorným tajným radcom cisára a cisársko-kráľovským komorníkom. Aktívne zasahoval do prípravy a realizácie administratívnych a právnych reforiem štátnej správy a súdnictva. Bol autorom niekoľkých kníh, ktoré vychádzali v latinčine, nemčine a maďarčine. Za jeho zásluhy ho panovník vyznamenal Rádom sv. Štefana a získal potvrdenie šľachtického stavu pre celú rodinu. V rokoch 1802 až 1825 bol kráľovským taverníkom  (Magister Tavernicorum regalium), v preklade majster kráľovských pokladníkov. Jozef Brunsvik bol správcom kráľovskej pokladnice a najvyšším sudcom nad tzv. tavernikálnymi mestami. V rokoch 1806 až 1827 bol aj novohradským županom a krajinským sudcom (Iudex curiae regiae). Tieto úrady patrili k najváženejším postom v krajine. Svojím postavením nadobúdal nemalé prostriedky, ktoré investoval do realizácie prestavby ideálneho vidieckeho sídla na kaštieľ. Vďaka jeho nadšeniu pre krásu a progresívnym názorom môžeme na kaštieli v Dolnej Krupej dodnes obdivovať architektúru čistého klasicizmu, ktoré realizoval vo viacerých etapách. Kaštieľ sa stal významným centrom spoločenského a kultúrneho diania pre návštevníkov a vzácnych hostí z radov príbuzných, šľachty, umeleckého aj vedeckého sveta. Do roku 1945 bol kaštieľ sídlom priamych potomkov rodu Brunsvik-Chotek.   

    V roku 1813 sa sobášom Hermana Choteka a najmladšej dcéry Jozefa Brunsvika – Henriety Brunsvikovej dostáva do povedomia česká šľachtická rodina Chotekovcov. Ich manželstvo bolo plné lásky, žiaľ po 9 rokoch Henrieta Brunsviková-Choteková ovdovela. O jej živote sa nezachovalo veľa informácií. Do histórie sa však zapísala nesporne výtvarným talentom. Svoj život prežila v krupskom kaštieli. Po starnúcej matke prebral správu kaštieľa Rudolf Chotek, najmladšie dieťa Hermana a Henriety Chotekovcov, ktorý venoval viac ako 50 intenzívnych rokov zveľaďovaniu a rozvoju kaštieľa. Honosnú stavbu tak doviedol až do 20. storočia. V čase Česko-slovenskej republiky bolo v krupskom kaštieli poslednýkrát cítiť rodinný život.

    V čase prvej svetovej vojny poslednou majiteľkou kaštieľa bola Mária Henrieta Choteková, pestovateľka ruží, prezývaná aj ako Ružová grófka. Vlastnila jedno z najväčších rozárií v dnešnej Európe, ktoré sa preslávilo vlastnými odrodami ruží. V rozáriu sa pestovali aj vzácne a zriedkavé druhy ruží. Časť z nich sa vtedy dala kúpiť iba v Dolnej Krupej. Jedinečné boli napr. tmavočervené ruže s bielymi bodkami La plus belle ponctuée, ružové s bielymi pruhmi alebo škvrnami Rosa mundi, Trikolore de Flandre, Madam Hardi, Berle de panaché... Odborníci považovali dolnokrupskú ružovú záhradu v čase kvitnutia za jednu z najväčších krás v krajine. Dnes sa na území kaštieľskeho parku nachádza zásobník ruží pre výsadbu v budúcnosti plánovaného rozária. Rastie v ňom aj vzácna ruža, ktorú vyšľachtila firma Kordes v roku 2013 a nesie meno Grófka Mária Henrieta.

    Ruža Grófka Mária Henrieta 
    Ruža Grófka Mária Henrieta 

    Po grófkinej smrti v roku 1946 kaštieľ spolu s parkom sa stáva majetkom štátu. Ružiarsku tradíciu pripomína množstvo vysadených ruží v areáli kaštieľa i v obci. 

    Pri vstupe na nádvorí kaštieľa návštevníkov zaujme fontána
    Pri vstupe na nádvorí kaštieľa návštevníkov zaujme fontána

    V roku 1963 bol kaštieľ vyhlásený za Kultúrnu pamiatku, v roku 1978 areál prešiel do správy Ministerstva kultúry ČSSR. V roku 1981 v zrenovovanom kaštieli v správe Slovenského hudobného fondu otvorený bol Domov slovenských skladateľov. Po roku 1990 kaštieľ prešiel pod Správu kultúrnych zariadení Ministerstva kultúry. Od roku 2003 patrí celý areál pod správu Slovenského národného múzea – Hudobného múzea. 

    Pamätník Ludwiga van Beethovena v areáli kaštieľa so stálou expozíciou venovanou tomuto svetoznámemu hudobnému skladateľovi
    Pamätník Ludwiga van Beethovena v areáli kaštieľa so stálou expozíciou venovanou tomuto svetoznámemu hudobnému skladateľovi

    Najznámejšia legenda, ktorá šíri meno kaštieľa nielen doma, ale aj v zahraničí, je spojená s menom hudobného génia Ludwiga van Beethovena. Ten mal v rokoch 1800 až 1806 viackrát navštíviť rodinné sídlo Brunsvikovcov v kaštieli v Dolnej Krupej (Korompe). Tu údajne skomponoval Sonátu mesačného svitu, opus 27. Túto skutočnosť pripomína Pamätník Ludwiga van Beethovena v areáli kaštieľa.  

    Kaštieľ z roku 2020 zrkadliaci sa na vode jazera – pohľad z parku    
    Kaštieľ z roku 2020 zrkadliaci sa na vode jazera – pohľad z parku    

    Za čias Brunsvikovcov stavebné úpravy prešli troma etapami.

    Tri podoby kaštieľa. Stavebné etapy podľa kresby Jany Šulcovej, ktoré uverejnila v štúdii Tri kapitoly zo stavebných dejín kaštieľa v Dolnej Krupej - 1. kaštieľ podľa projektu J. B. Martinelliho z rokov 1749 až 1754, 2. stavebná úprava J. J. Talherra z rokov 1793 až 1798 a 3. súčasný vzhľad kaštieľa – prestavba z rokov 1821 až 1822 – A. P. Rigel.
    Tri podoby kaštieľa. Stavebné etapy podľa kresby Jany Šulcovej, ktoré uverejnila v štúdii Tri kapitoly zo stavebných dejín kaštieľa v Dolnej Krupej - 1. kaštieľ podľa projektu J. B. Martinelliho z rokov 1749 až 1754, 2. stavebná úprava J. J. Talherra z rokov 1793 až 1798 a 3. súčasný vzhľad kaštieľa – prestavba z rokov 1821 až 1822 – A. P. Rigel.

    Pôvodná stavba kaštieľa  podľa  projektu  J. B. Martinelliho je z rokov 1749 až 1754. Výsledkom bol jednopodlažný barokový kaštieľ obdĺžnikového pôdorysu postavený pravdepodobne na mieste staršieho objektu.

    Stavebná úprava podľa J. J. Talherra sa uskutočnila v rokoch 1793 až 1798. Kaštieľ bol prestavaný,  priestory boli rozšírené po oboch stranách prístavbou bočných rizalitov, pribudlo tak viacero miestností. Panstvo sa tak mohlo tešiť z nádhernej barokovo-klasicistickej budovy. Vybudované boli aj mnohé ďalšie objekty: divadlo, domček záhradníka, oranžéria, kúpeľný domček v záhrade, altánky v parku a podobne.

    Súčasný vzhľad kaštieľ dostal prestavbou  z rokov 1821 až 1822  (A. P. Rigel). Kaštieľ patrí medzi najkrajšie príklady vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku.  

    Dominantami oboch priečelí – záhradného i vstupného sú monumentálne portiká (stĺpový vstup ukončeným trojuholníkovými štítmi). Portikus na dolnokrupskom kaštieli sa stal jeho najfotogenickejším prvkom a jeho najobdivovanejšou súčasťou. Pozornosť upútajú aj štíhle stĺpy portika s odlišnými hlavicami. Stĺpy sú ohromné kamenné valce. Aby bolo možné nimi počas výstavby manipulovať, každý z ôsmich stĺpov sa skladal z troch častí, ktoré bolo potrebné osadiť na seba vo veľkej výške. Na stĺpy sa kládli hlavice, až nakoniec rímsy a frontóny (trojuholníkové štíty). Kusy kameňa mali ohromnú hmotnosť, preto boli práce nielen veľmi náročné, ale aj nebezpečné. 

    Zo strany parku je štít sochársky dotvorený a zvýraznený mohutným schodiskom. V Klieberovom viedenskom ateliéri bol dokončený reliéf, ktorý môžeme obdivovať dodnes. Vstup do kaštieľa z parku (2018).
    Zo strany parku je štít sochársky dotvorený a zvýraznený mohutným schodiskom. V Klieberovom viedenskom ateliéri bol dokončený reliéf, ktorý môžeme obdivovať dodnes. Vstup do kaštieľa z parku (2018).

    Podľa historických prameňov je známe, že stavba kaštieľa je z pohľadu architektúry  jediným v takomto rozsahu stavebne a architektonicky zachovalým vidieckym sídlom šľachty na Slovensku. 

    Rok 2021 sa stal pre krupský kaštieľ prelomový, nakoľko sa začalo s rozsiahlou rekonštrukciou interiéru a exteriéru tohto krupského pokladu.  

    Rok 2022 – čiastočná obnova exteriéru, po obnove bude mať kaštieľ na fasáde novú, slonovinovú farbu
    Rok 2022 – čiastočná obnova exteriéru, po obnove bude mať kaštieľ na fasáde novú, slonovinovú farbu

    Kaštieľsky park 

    Súčasne s budovaním kaštieľa vznikala jedna z najkrajších záhrad vtedajšieho Uhorska – kaštieľsky park, ktorý je do dnešných dní skvostom prírody. Najväčšiu pozornosť parku venoval Jozef Brunsvik. Koncom 18. storočia vysadené boli platany, borovice, kvety. Neskôr sa majitelia kaštieľa rozhodli upraviť okolie kaštieľa i okolitú prírodu podľa najmodernejších trendov anglických parkov. Najintenzívnejšie práce prebiehali v rokoch 1813 až 1819, kedy u majiteľa kaštieľa pôsobil belgický záhradný architekt Henrich Nebbien. Nebbien prehĺbil jazero pred kaštieľom, i to ďalej v parku. Z takto získanej zeminy sa navŕšili malé pahorky, ktorých bolo dokopy sedem – rovnako ako v antickom Ríme. Vysadilo sa obrovské množstvo rôznych domácich i zahraničných stromov, drevín a kvetov. Chceli vytvoriť kópiu ideálnej antickej krajiny. Vznikol tu prírodno-krajinársky celok s množstvom architektonických stavieb (vodopád, kúpeľný dom, umelá jaskyňou, obelisk, jazero s ostrovom, vodné hospodárstvo, sochy a pod.). Na umelom ostrove sa vysádzali stálozelené dreviny: cezmína ostrolistá a vavrínovec, ktoré sa vo voľnej prírode na Slovensku objavili vôbec po prvýkrát práve tu. Na viac ako 100 hektárovom pozemku bol nielen park, ale aj vinice, ovocné sady, lúky obklopené lesmi slúžiace aj ako poľovnícky revír atď. Park bol pýchou, o ktorej sa často hovorilo aj za hranicami Uhorska. 

    Umelá jaskyňa (tzv. Grotta) v krupskom parku 
    Umelá jaskyňa (tzv. Grotta) v krupskom parku 

    V prvej polovici 19. storočia, počas progresívneho vývoja kaštieľa i parku, si rodina Brunsvikovcov najímala skúsených a pracovitých záhradníkov. Koncom 19. storočia však rodina začala myslieť viac prakticky a niektoré časti parku premenila na hospodárske pozemky. V tej dobe bol vlastníkom kaštieľa Rudolf Chotek II., ktorý ako vášnivý poľovník viac pozornosti venoval zvernici na chov danielov a bažantnici. Park začal chátrať, postupne zmizli vzácne dreviny, plastiky a iné doplnky, ktoré vytvárali čarovnú atmosféru a veľkoleposť parku. 

    V parku rástli aj pozoruhodné stromy, najväčšiu pozornosť pútali obrovská jedľa s obvodom kmeňa vyše osem metrov, ktorá tu stála do roku 1954, a mohutná, vyše 300-ročná lipa, ktorá bola spílená v roku 1961. 

    Sekvojovec mamutí ako jediný z velikánov parku stojí dodnes
    Sekvojovec mamutí ako jediný z velikánov parku stojí dodnes

    Najväčšou dendrologickou raritou je sekvojovec mamutí, ktorý ako jediný z velikánov parku stojí dodnes. Vo výške 1,3 m má obvod kmeňa takmer päť metrov a podľa posledných meraní je jeho výška viac ako 50 metrov  (cca 54 m). Bol zasadený okolo roku 1860 a dnes je ako najväčšia ozdoba parku zákonom chráneným stromom.  

    V roku 1966 bol park zaradený k historicky hodnotným objektom. Je v správe Slovenského národného múzea – Hudobného múzea. K rozsiahlej rekonštrukcii sa pristúpilo až v 70. rokoch 20. storočia, kedy park konečne ožil. V súčasnosti park patrí k často vyhľadávaným miestam. Rodiny s deťmi, bežci, obdivovatelia prírody a iní chodia načerpať množstvo energie do kaštieľskeho parku, v ktorom sa nachádza veľa prírodných a architektonických skvostov.

    Kultúrno-historickú hodnotu kaštieľskeho parku v Dolnej Krupej zvýrazňuje aj skutočnosť, že sa spája s pobytom Ludwiga van Beethovena. Okrem pagaštana, do ktorého podľa legendy Beethoven ukrýval svoje listy „nesmrteľnej milenke“, jeho pobyt neskôr pripomínali aj ďalšie miesta v parku. V hornej časti malého jazera pri umelej jaskyni sú dodnes identifikovateľné zvyšky po vodopáde na tzv. Beethovenovom mieste. 

    Poslanie a história Hudobného múzea

    Hudobné múzeum je dokumentačným, vedeckovýskumným a metodickým múzejným pracoviskom s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré cieľavedome získava, ochraňuje, vedecky a odborne spracováva, využíva a sprístupňuje múzejné zbierky hudobnej povahy, dokumentujúce oblasť hudobnej kultúry na Slovensku od najstarších čias po súčasnosť.

    Je centrálnym pracoviskom pre evidenciu a spracovanie zachovaných hudobných prameňov na území Slovenska a národnou centrálou medzinárodného súpisu hudobných prameňov (RISM – Répertoire International des Sources Musicales). 

    V roku 1965 vzniklo prvé špecializované hudobno-dokumentačné pracovisko na Slovensku - Hudobné oddelenie Historického ústavu Slovenského národného múzea. Hudobné oddelenie sa neskôr vyčlenilo a v roku 1991 bolo v rámci Slovenského národného múzea zriadené samostatné Hudobné múzeum. 

    Počiatky jeho činnosti však siahajú pred rok 1965. Odborný pracovník Slovenského múzea v Bratislave, prof. Juraj Šimko-Juhás, zozbieral v rokoch 1953 až 1958 viacero hudobných nástrojov a hudobnín, ktoré sa stali vzácnym inventárom budúceho hudobného múzea a plánoval vytvoriť Slovenské hudobné múzeum v Dolnej Krupej. Napriek tomu, že sa mu projekt v tom čase nepodarilo zrealizovať, možno J. Šimka-Juhása považovať za jedného zo zakladateľov múzea. Trvalo dlhé roky, kým sa kaštieľ zrenovoval a začal slúžiť hudobným inštitúciám.

    Nádvorie kaštieľa z roku 2018 – detské kultúrne podujatie
    Nádvorie kaštieľa z roku 2018 – detské kultúrne podujatie

    K významným prezentačným aktivitám Hudobného múzea za uplynulé obdobie patrili početné expozície, výstavné projekty a rôzne podujatia usporiadané v budove kaštieľa alebo na jeho nádvorí. Koncerty sa usporadúvajú v koncertnej miestnosti s pôvodnou freskovou výzdobou, v prednáškových sálach organizujú semináre a školenia. 

    Koncerty sa usporadúvajú v koncertnej miestnosti s pôvodnou freskovou výzdobou, v prednáškových sálach organizujú semináre a školenia. 
    Koncerty sa usporadúvajú v koncertnej miestnosti s pôvodnou freskovou výzdobou 

    V roku 2004 bola reinštalovaná stála expozícia v Pamätníku Ludwiga van Beethovena a neskôr rozšírená novými informáciami o živote rodín Brunsvik – Chotek na základe poznatkov získaných hlbším archívnym výskumom. Múzeum sa podieľalo aj na zahraničných projektoch. Múzeum sa venuje aj edičnej činnosti. V evidencii a dokumentácii zbierok patrilo Hudobné múzeum už v 80. rokoch 20. storočia k priekopníkom v snahe o elektronickú evidenciu fondu. V súčasnosti je však účastníkom spracovávania v rámci Centrálnej evidencie múzejných zbierok a postupne opúšťa tradičné formy dokumentácie. 

    Čo povedať na záver? Navštívte Dolnú Krupú a jej kaštieľ, dozviete sa veľa zaujímavostí, legiend a napínavých príbehov o živote miestneho panstva. V obci a jej okolí sú ďalšie historické zaujímavosti, turistické atrakcie a fenomenálne prírodné krásy, ktoré čakajú len na vás.   

    Titulná fotografia: SNM

    Fotografie: Alena Krátka a Michal Žák

    Zdroje:

    • Kaštieľ Dolná Krupá
    • Obec Dolná Krupá
    • Slovenské národné múzeum - Hudobné múzeum

     

    2637
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2023 Daibau, všetky práva vyhradené