Pre oblasť

    Sláva Bratislavského hradu

    Článok si prečítalo viac ako 2731+ používateľov
    Bratislava je označovaná ako krásavica na Dunaji. Pýšiť sa môže nielen bohatou históriou (niekoľko storočí bola hlavným mestom Uhorska), ale aj zaujímavou súčasnosťou (je centrom najdynamickejšie sa rozvíjajúceho regiónu v strednej Európe). Leží na juhozápade Slovenska, rozkladá sa na oboch brehoch Dunaja a na úpätí pohoria Malých Karpát, mimo centra je aj rieka Morava. Napriek svojej bohatej histórii patrí Bratislava k najmladším hlavným mestám sveta. Svoju náruč táto moderná metropola otvára nielen obyvateľom Európy, ale aj vzdialenejšieho sveta. Potvrdzuje to stále narastajúci počet jej návštevníkov z najrôznejších krajín, ktorých láka útulnosť nie príliš veľkého a predsa pulzujúceho mesta, historický šarm prelínajúci sa s najnovšími trendami. Paláce, moderné obchodné centrá, vynikajúce umenie slovenských kuchárov, mnohé medzinárodné kultúrne i športové podujatia, výstavy, obchodné príležitosti, priateľskí obyvatelia... Dôvodov, prečo navštíviť Bratislavu, je veľa a tých, ktorí si toto mesto zamilujú, stále pribúda.

    Územie hlavného mesta je rozdelené na 17 mestských častí. Mestská časť Bratislava-Staré Mesto je najmenšou, ale najhustejšie osídlenou mestskou časťou. Je nielen srdcom hlavného mesta, ale aj spoločenským, kultúrnym, politickým a turistickým centrom našej krajiny. Staré mesto je ideálnym miestom pre tých, ktorí radi blúdia úzkymi uličkami a objavujú stopy dávnej minulosti uprostred moderného sveta. Je najatraktívnejšou časťou Bratislavy s najväčšou koncentráciou historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií.

    Grafika Bratislavského hradu, zdroj: archív SNM – Historického múzea
    Grafika Bratislavského hradu, zdroj: archív SNM – Historického múzea

    Spomedzi moderných stavieb je najvýraznejší Most Slovenského národného povstania na Dunaji. Pamiatky v historickom centre mesta sú súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie. Bratislavský hrad s charakteristickými štyrmi vežičkami, hrdo sa týčiaci nad Dunajom, je viditeľný už z diaľky. Prvá písomná zmienka o Bratislave a hrade je z roku 907, v Salzburských letopisoch sa hovorí o rozhodujúcej bitke starých Bavorov s Maďarmi pod Bratislavským hradom.  

    Zdroj: iStock
    Zdroj: iStock

    Kedysi bol tento hrad rezidenciou uhorských kráľov, ktorí ho viac či menej často navštevovali. Počas svojej dlhej histórie takmer úplne vyhorel a povstal ako fénix z popola. Napriek tomu, že bol viackrát prestavaný, neustále nám odhaľuje skryté tajomstvá. Dnes slúži Národnej rade Slovenskej republiky na reprezentačné účely a je sídlom Slovenského národného múzea – špecializovaného Historického múzea. 

    Bratislavský hrad so svojím blízkym okolím dominuje priestoru Bratislavskej brány. Je neoddeliteľnou súčasťou minulosti, prítomnosti a budúcnosti Bratislavy. 

    Na hradnom kopci sa už odpradávna usádzali ľudia, neskôr sa hradný areál stal strategickou a pohraničnou pevnosťou, sídlom štátnej a cirkevnej správy. 

    Podľa najnovších výskumov sa v prvom storočí pred naším letopočtom na hradnej akropole nachádzalo významné centrum rozľahlého keltského oppida. Archeológovia tu objavili príbytky zrejme keltského vládcu, ovplyvnené kultúrou Rimanov. Nepietne rozhádzané ľudské ostatky zase poukazujú na tragický koniec oppida, ktorého  príčina je dodnes predmetom bádania.

    Z obdobia Veľkej Moravy sa v hradnom areáli našli pozostatky osídlenia a veľkomoravskej baziliky, potvrdzujúce významnú úlohu hradiska v Bratislave. 

    Bratislavský hrad po poslednej rekonštrukcii. Pri pohľade na hrad z diaľky vidieť štyri veže, v skutočnosti je len jedna z nich plnohodnotnou stavbou tohto typu – tzv.  Korunná veža (v popredí). Ostatné tri veže (jednu z nich na fotke nevidieť) postavili na streche, aby tak vytvorili symetrický dojem. 
    Bratislavský hrad po poslednej rekonštrukcii. Pri pohľade na hrad z diaľky vidieť štyri veže, v skutočnosti je len jedna z nich plnohodnotnou stavbou tohto typu – tzv.  Korunná veža (v popredí). Ostatné tri veže (jednu z nich na fotke nevidieť) postavili na streche, aby tak vytvorili symetrický dojem. 

    Zo stredoveku pochádza najstaršia dodnes stojaca architektúra, tzv. Korunná veža, ktorá pôvodne bola súčasťou opevnenia hradnej akropoly. Nazýva sa podľa svojej funkcie, ktorej slúžila. V jej priestoroch boli  vyše 170 rokov uložené korunovačné klenoty uhorských kráľov. Z vrcholu Korunnej veže môžete obdivovať výhľad na celé mesto a okolie.  

    Schodisko, zdroj: iStock
    Schodisko, zdroj: iStock

    V 15. storočí začal kráľ Žigmund Luxemburský budovať na hradnej akropole honosnú gotickú rezidenciu, ktorá predurčila vzhľad paláca, aký si zachoval dodnes.

    Pohľad na Bratislavský hrad, zdroj: iStock
    Pohľad na Bratislavský hrad, zdroj: iStock

    Krátko po bitke pri Moháči v roku 1526 sa presunulo politické centrum Uhorského kráľovstva do Bratislavy. Hrad sa stal sídlom kráľa a v neďalekom Dóme sv. Martina sa odohrávali korunovácie uhorských panovníkov. Ferdinand Habsburský dal prestavať Bratislavský hrad v duchu renesancie. Časť unikátnej freskovej výzdoby talianskych majstrov sa zachovala len náhodou a dodnes ju môžeme obdivovať v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky na prvom poschodí Bratislavského hradu.

    Bratislavský hrad – nádvorie, zdroj: iStock 
    Bratislavský hrad – nádvorie, zdroj: iStock 

    Slávu Bratislavskému hradu prinieslo obdobie panovania Márie Terézie v 18. storočí. Hrad sa stal významnou kráľovskou rezidenciou. Mária Terézia vymenovala Alberta Sasko-Tešínskeho, manžela svojej obľúbenej dcéry Márie Kristíny, za miestodržiteľa Uhorska a manželský pár sa usadil na Hrade. Obaja manželia viedli bohatý spoločenský život a podporovali umenie. Práve  tu  Albert Sasko-Tešínsky vytvoril umelecké zbierky, ktoré sa stali základom neskoršej galérie Albertina vo Viedni. V Hradnom paláci sa vybudovalo nové reprezentačné schodisko a v areáli vznikli nové objekty – palác Terezianum, zimná jazdiareň, záhradný pavilón, hospodárske budovy, otvorená jazdiareň, čestné nádvorie a dve francúzske záhrady. Vynálezca Johan Wolfgang Kempelen zaviedol do Hradného paláca unikátny vodovod.

    Nádvorie s arkádami, zdroj: iStock
    Nádvorie s arkádami, zdroj: iStock

    Po smrti Márie Terézie začala sláva Bratislavského hradu hasnúť. Jozef II. na hrad umiestnil kňazský seminár, v ktorom študovali duchovní z celého Uhorska. Študoval tu aj Anton Bernolák. Seminár po pár rokoch zanikol a zostali tu len vojenské posádky. V roku 1811 hrad takmer úplne vyhorel. Ruina hradného paláca, pripomínajúca prevrátený stôl, sa stala symbolom mesta na takmer 150 rokov. V 50. rokoch 20. storočia začalo hrad opravovať pár nadšencov – Alfréd Piffl, Dušan Martinček, Janko Alexy a iní. Po dokončení prestavby v roku 1968 sa stal sídlom najvýznamnejších štátnych a kultúrnych inštitúcií – Slovenskej národnej rady a Slovenského národného múzea. Bratislavský hrad naposledy prešiel rozsiahlou rekonštrukciou v rokoch 2008 – 2011, kedy nadobudol podobu, akú mal za panovania Márie Terézie a odkryli sa fragmenty gotickej prestavby Žigmunda Luxemburského. V podzemných priestoroch hradu sa vybudovala nová prezentácia nálezov z keltsko-rímskeho obdobia, ktorá je súčasťou výstav a expozícii SNM – Historického múzea. 

    Víťazná brána, zdroj: iStock
    Víťazná brána, zdroj: iStock

    Do hradného areálu sa vstupovalo/vstupuje štyrmi bránami – cez Leopoldovu sa dá prejsť aj dnes. 

    Žigmundova brána, zdroj: iStock
    Žigmundova brána, zdroj: iStock

    Žigmundova brána, nazývaná aj Korvínovou, je najucelenejšou stavbou hradu z prvej polovice 15. storočia. Je považovaná za jedno z vrcholných diel v oblasti stredovekej hradnej architektúry na Slovensku. Ide o vežovú stavbu na štvorcovom pôdoryse s dobre zachovanými architektonickými prvkami gotického stavebného slohu. Patrí k nim napr. profilovaný segmentový portál na jej východnej fasáde, ktorý je dôkazom vysokej zručnosti a stavebného majstrovstva jej tvorcov. Brána svoj vzhľad zmenila po roku 1802, keď bola upravená pre potreby strážnice. Žigmundovu bránu a jej najbližšie okolie neobišla ani rekonštrukcia hradného areálu v 60. rokoch 20. storočia, vtedy boli zbúrané domy lemujúce prístupovú cestu k bráne. 

    Západná Viedenská brána (zvaná aj Karolova) je z roku 1712, postavená bola pri príležitosti korunovácie Karola III. (otca Márie Terézie) za uhorského kráľa. 

    Leopoldova brána, pochádzajúca z roku 1674 plnila svoju funkciu hlavnej vstupnej brány do hradu až do postavenia Karolovej brány v roku 1712, kedy ju zamurovali. Znovu ju otvorili až po roku 1966. Po dôkladnom reštaurovaní sa stala hlavným vstupom do areálu hradu. 

    Z podhradia sa do hradu môžete dostať Mikulášskou bránkou, úzkym priechodom vo východných hradbách. Vpravo od bránky stojí bašta s výrazným arkierom zvaná Luginsland.  

    Bašta Luginsland, zdroj: iStock
    Bašta Luginsland, zdroj: iStock

    Súčasťou hradu je aj tzv. Leopoldovo nádvorie zo 17. storočia. Ústredným priestorom južnej terasy hradu je čestné nádvorie, ktorým sa vstupuje priamo do hradného paláca. 

    Barokové nádvorie svoju dnešnú podobu získalo počas tereziánskej prestavby v druhej polovici 18. storočia. 

    Kráľovský palác, pochádzajúci z čias tereziánskej prestavby v druhej polovici 18. storočia, je ústrednou stavbou hradného areálu, ktorý dotvára panorámu hradného vrchu. Jeho predchodcom bol gotický palác Žigmunda Luxemburského z 15. storočia a renesančný palác zo 16. storočia.

    Vľavo od paláca, na západnej terase hradu, v trojkrídlovej jednoposchodovej budove, ktorá pôvodne slúžila ako stajne, vozovne a byty pre služobníctvo, v súčasnosti sídlia kancelárie poslancov Národnej rady SR.    

    V prevažne žulovom hradnom vrchu je ukrytých viacero tunelov, odbočiek a štôlní. V dávnej minulosti tu bol rozsiahly systém chodieb, nie tak dávno aj vínne pivnice. Pod hradom postavili takmer 800 metrov dlhý tunel. Kedysi slúžil aj autám a chodcom, dnes v ňom  premávajú električky. 

    Reprezentačné schodisko
    Reprezentačné schodisko

    Bratislavský hrad je otvorený pre návštevníkov od 10:00 do 18:00 hodiny každý deň okrem utorka. Ako sme už uviedli sídli tu Historické múzeum SNM, ktoré dokladuje vývin spoločnosti na Slovensku od stredoveku po súčasnosť. Okrem atraktívnych výstav súčasťou prehliadky múzea je pôsobivý interiér, ktorým sa pýši Bratislavský hrad. Návštevník má príležitosť prejsť cez veľkolepé schodisko z čias Márie Terézie. 

    Expozícia SNM – Historického múzea Dejiny Slovenska
    Expozícia SNM – Historického múzea Dejiny Slovenska

    Na Bratislavskom hrade organizujú početné výstavy a podujatia, nielen v jeho interiéri, ale aj v exteriéri, na nádvorí hradu. 

    Baroková záhrada, zdroj: iStock
    Baroková záhrada, zdroj: iStock

    V areáli hradu je vznešená Baroková záhrada, vhodná na romantické prechádzky, ktorá bola vybudovaná v roku 2016.  Pri jej realizácii sa vychádzalo z historických podkladov, nákresov záhradného architekta, ktorý ju projektoval pre Máriu Teréziu. Sú tu nádherné strieborné lipy, krušpány v živých plotoch, letničky... V záhrade sú aj mnohé sochy s vlastným historickým významom, fontána… Záhrada je obkolesená vysokým múrom, ktorý je postavený na presných základoch pôvodného múru.

    Bratislava je srdcom bratislavského regiónu. Je mestom vedy a výskumu, významným kultúrno-spoločenským, politickým i obchodným centrom Slovenska. V minulosti bola korunovačným mestom, v ktorom bolo korunovaných 11 uhorských kráľov, medzi nimi i Márie Terézie, a 8 kráľovských manželiek. Počas Korunovačných slávnosti, ktoré sa každoročne konajú v posledný júnový víkend, sa pripomína korunovácia všetkých panovníkov.

    Hlavné mesto Slovenska patrí medzi najzelenšie mestá sveta. Ponúka oddych a relaxáciu nielen v početných mestských parkoch, ale aj v Malých Karpatoch. Ak vás cesta z akéhokoľvek dôvodu zavedie do Bratislavy a patríte medzi tých, ktorí majú radi kultúrne pamiatky, môžete sa vydať za ich spoznávaním. Ďalšia zaujímavá možnosť na spoznávanie Bratislavy je napr. vyhliadková plavba po Dunaji. 

    Bratislava je mesto, ktoré nikdy nespí, zdroj: iStock
    Bratislava je mesto, ktoré nikdy nespí, zdroj: iStock

    Titulná fotografia: Bratislavský hrad, zdroj iStock

    Text v spolupráci so SNM – Historickým múzeom 

    Fotografie, okrem iStock, archív SNM – Historického múzea

    Zdroje:

    • Slovenské národné múzeum
    • Staré mesto Bratislava
    • Bratislava region tourism
    • Wikipedia
    2731
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2023 Daibau, všetky práva vyhradené