Pre oblasť

    Navštívte Smolenický zámok – romantickú ozdobu Malých Karpát  

    Článok si prečítalo viac ako 3192+ používateľov
    Obec Smolenice sa rozprestiera pod malebným úpätím Malých Karpát v okrese Trnava. Prvé písomné zmienky o tejto obci pochádzajú z polovice 13. storočia, hoci ich vznik treba hľadať už v dobe novofeudálnej. V 14. storočí bol nad Smolenicami postavený hrad. Majiteľmi hradu a panstva boli viaceré šľachtické rody. Od roku 1438 majiteľom Smoleníc bol pezinský a svätojurský gróf Juraj. V 15. storočí vzrástol význam Smoleníc, lebo v tejto obci bol vybudovaný hrad, ktorý sa stal centrom a sídlom smolenického panstva.  Jednotliví majitelia ho zväčšovali a prispôsobovali svojim potrebám a vkusu. Ako zaujímavosť spomenieme skutočnosť, že sa v Smoleniciach končí Malokarpatská vínna cesta. V okolí obce môžete navštíviť početné prírodné zaujímavosti, okrem iných jaskyňu Driny a najvyšší vrch Malých Karpát Záruby. 

    Začiatkom 16. storočia vlastníkmi Smoleníc sa stali Országhovci. Vnútorný život na hrade sa začal rozvíjať na konci 16. storočia, za Erdődyovcov, ktorí hrad prestavali (nad vnútornou hlavnou budovou pristavili poschodia). V druhej polovici 18 storočia, za posledných Erdődyovcov, hrad začal upádať, lebo nebolo finančných prostriedkov na jeho údržbu. Od roku 1777 smolenické panstvo do zálohu preberá Ján Pálffy, rod Pálffyovcov však Smolenický hrad neobýval. V období napoleonských vojen zhorela hlavná budova hradu aj s vežou, a časom sa hrad zmenil na hradné rumovisko.

    Terajší Smolenický zámok, umiestnený na severnej strane obce, na ruinách starého hradu začal budovať na začiatku 20. storočia majiteľ smolenického a dobrovodského panstva gróf Jozef Pálffy st. Zo starého hradu bola pri prestavbe zachovaná iba časť vonkajšieho opevnenia. Prvé práce na budovaní zámku sa začali v roku 1887 úpravou bášt, ktoré  zostali zo starého hradu, iba sa nadstavili a zastrešili. Dodnes na nich poznať staré murivo a novšiu nadstavbu. 

    Bašta Smolenického zámku
    Bašta Smolenického zámku

    Vchod je zabezpečený dvoma bránami, starou drevenou bránou, okovanou medeným plechom, a novšou bránou zo železných rúrok, ktorá sa používa cez deň. Na noc sa vchod uzatvára starou medenou bránou, ktorá bola zhotovená začiatkom 20. storočia, ale namontovaná bola až roku 1950. 

    Táto brána je jediný vchod do zámku
    Táto brána je jediný vchod do zámku
    V roku 1911 sa začala výstavba hlavnej zámockej budovy, ktorá pozostáva z dvoch krídel: ľavé krídlo smeruje od veže na juhovýchod a pravé krídlo smeruje severovýchodne. Celá budova aj s vežou je zhotovená zo železobetónu. 
    V roku 1911 sa začala výstavba hlavnej zámockej budovy, ktorá pozostáva z dvoch krídel: ľavé krídlo smeruje od veže na juhovýchod a pravé krídlo smeruje severovýchodne. Celá budova aj s vežou je zhotovená zo železobetónu. 

    Gróf Pálffy dal zámok postaviť podľa návrhu architekta Jozefa Huberta. Na stavbe pracovali skúsení majstri z Talianska, Nemecka, Rakúska i Maďarska pod vedením Pavla Reitera z Bavorska. Najpozoruhodnejšie kamenárske práce robili talianski majstri. Neskôr na zámku na renovácii poškodených sochárskych diel zo starého hradu pracovali aj dvaja talianski umeleckí sochári. Kováčske práce na zámku (mreže, kovanie na nábytok, rôzne ozdobné predmety, medená brána) tiež boli dielom talianskeho majstra, ktorému pomáhal smolenický kováčsky majster. Stolárske práce robili majstri Smoleničania.  

    Počas prvej svetovej vojny stavebné práce na zámku boli prerušené. Niektoré miestnosti boli len provizórne upravené, v nich bol umiestnený archív rodu Pálffyovcov. Do skončenia druhej svetovej vojny sa na stavbe nepokračovalo.

    V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát. Zámok prevzala Slovenská národná rada v Bratislave, ktorá si ho zvolila za svoje letné sídlo, dala ho dostavať a zvnútra zariadiť. 

    Prvá etapa dostavby zámku bolo skončená v roku 1950. Schodištia boli vyhotovené podľa pôvodných plánov s drevenými zábradliami, kombinovanými s kamennými stĺpikmi. Na chodbách a v halách ľavého krídla je položená benátska dlažba, a v pravom krídle mozaiková dlažba z travertínu. V obývacích izbách, jedálňach a zasadacích izbách sú parkety. Vybudované boli aj dve nádvoria s výsadbou stromov a trávnikov. 

    Dolné nádvorie
    Dolné nádvorie
    Horné nádvorie
    Horné nádvorie

    Práce na ďalšej dostavbe zámku pokračovali v nasledujúcich mesiacoch už pomalšie, lebo sa vykonávali detailné práce, ktoré vyžadovali väčšiu precíznosť. Dostavaný a zariadený zámok SNR odovzdala Slovenskej akadémii vied v deň jej zrodu, 26. júna 1953, aby sa stal reprezentačným miestom pre stretnutia vedcov z celého sveta – vzniklo tak Kongresové centrum SAV, čo je až dodnes.

    Začiatkom roku 1955 začal nový majiteľ zámku – SAV s realizáciou druhej etapy dostavby zámku. Tieto práce (elektrické inštalácie, ústredné kúrenie, kanalizácia a vodovod, rozvod teplej vody, zdravotnícke zariadenie budov...) boli dokončené v roku 1957.

    Hlavný a zároveň jediný vchod sa nachádza medzi treťou a štvrtou baštou, ním sa návštevníci dostanú na nádvorie zámku. Schodište vedie na menší dvor, z ktorého je vchod do kotolne v bašte a do veľkého bludišťa podzemných chodieb a pivníc. Z hlavného nádvoria sa dá odbočiť vľavo, na menšie a nižšie položené nádvorie.

    V ľavom rohu nádvoria je bašta-kaplnka, ktorá má hranatý prístavok, s vchodom do kaplnky a so schodišťom do okrúhlej oblúkovej pivnice, ktorú v strede podopiera mohutný kamenný stĺp. 

    Hlavná budova má tri vchody. Hlavný vchod nachádzajúci sa pod vežou, na zlome obidvoch krídiel hlavnej budovy, je široký tri metre. Hornú časť má zakončenú lomeným oblúkom a zdobí ho portál pripomínajúci gotické prvky. Druhý vchod je iba o niekoľko metrov vľavo, na juhovýchodnom krídle. Vedie do najreprezentačnejšej časti zámku, kde sa nachádzajú najkrajšie a najvýhodnejšie položené miestnosti. Chodby, haly a schodištia sa charakterizujú eleganciou moderného štýlu. Vchod je ozdobený mramorovým obložením (kararský mramor) jemnej žilkovatej zrnitosti, sivozelenkavo-čiernej farby. Nad dverami v mramore je zlatými literami vyryté meno budovateľa zámku a rok začatia stavby (Comes Josephus Pálffy, MCMXI). 

    Nad vchodom z prvého poschodia vyčnieva 4 m dlhý mramorový balkón, sivo-oranžovej farby, podopretý štyrmi konzolami
    Nad vchodom z prvého poschodia vyčnieva 4 m dlhý mramorový balkón, sivo-oranžovej farby, podopretý štyrmi konzolami

    Tretí vchod je pre zamestnancov zámku a nachádza sa na pravej strane, na konci prvej časti pravého krídla.

    Hlavným vchodom sa vstupuje do okrúhlej vstupnej haly, ktorá tvorí prízemie unikátnej sedemhrannej hradnej veže pozostávajúcej zo železobetónu. Veža má tri poschodia. Medzi druhým a tretím poschodím je galéria. Na samom vrchole veže je rozhľadňa s kamenným zábradlím, odkiaľ je nádherný rozhľad na všetky strany okolia Smoleníc.

    Zo vstupnej haly, ktorá je v strede podopretá mohutným renesančným stĺpom, sa možno dostať do všetkých častí zámockej budovy
    Zo vstupnej haly, ktorá je v strede podopretá mohutným renesančným stĺpom, sa možno dostať do všetkých častí zámockej budovy

    Hala je z ľavej strany spojená s prízemím juhovýchodného krídla zámku, ktoré pozostáva z priestrannej haly, archívu a kancelárskych priestorov. Hala prízemia juhovýchodného krídla je reprezentačne zariadená. V strede je stĺporadie s oblúkovitým stropom, na ktorom visí päť kovových lustrov. Benátska dlažba je chránená plyšovými kobercami. 

    Z ľavého rohu haly vedie na prvé poschodie kamenné schodište s dreveným zábradlím, kde sa nachádzajú najkrajšie miestnosti zámku, Červený salón, Modrý salón, knižnica a ubytovacie miestnosti
    Z ľavého rohu haly vedie na prvé poschodie kamenné schodište s dreveným zábradlím, kde sa nachádzajú najkrajšie miestnosti zámku, Červený salón, Modrý salón, knižnica a ubytovacie miestnosti

    Aj na prvom poschodí je priestranná obdĺžniková vstupná hala, ktorá má štyri okná na východ, a z tretieho vedie vstup na mramorový balkón. Podlaha je parketová a strop je zdobený lúčovitými oblúkmi, ktoré podopierajú na juhovýchodnej strane pri schodišti dva stĺpy. V strede haly visí sklenený – krištáľový luster a na stenách je deväť sklenených svietnikov. Na parketách je prestretý veľký plyšový koberec. 

    Z haly je vchod do Modrého salónika 
    Z haly je vchod do Modrého salónika 
    V Červenom salóne sa konajú dôležité vedecké porady, posedenia, konferencie... Z tohto  salóna je vstup na balkón na západnej strane zámku. 
    V Červenom salóne sa konajú dôležité vedecké porady, posedenia, konferencie... Z tohto  salóna je vstup na balkón na západnej strane zámku. 

    Vedľa Červeného salóna sú dve obývacie izby a na konci poschodia sa nachádza zlatá izba s kúpeľňou a moderným zariadením.

    Na prvom poschodí vo veži je sedemhranná hala, ktorá má okná na východ i na západ. Je pokrytá mozaikovou dlažbou z travertínu. Strop je hviezdicovo-oblúkový, s pozláteným lustrom. Z ľavého kúta haly, pri zlatej izbe, vedú schody na druhé poschodie, ktoré sa rozkladá iba nad zlatou izbou. V tejto časti, nazývanej „vo vežičke“, sú len štyri obývacie izby. Z prízemia sa možno dostať na poschodia aj elektrickým výťahom, ktorý bol naplánovaný už v pôvodných plánoch roku 1911.

    Od veže napravo sa tiahne mohutná stavba severovýchodného krídla zámockej budovy. V prízemí tejto časti, hneď pri vchode je recepcia. Zo vstupnej haly pod vežou vedie kamenné schodište na prvé poschodie, kde sú reštauračné miestnosti. Pozostávajú z hlavnej (francúzskej) jedálne, loveckej jedálne a priestoru pre denný bar. Z koridoru sa vstupuje do hlavnej zasadacej siene, v ktorej bývajú prevažne všetky vedecké podujatia SAV. Koridor na severnej strane za zasadacou sieňou sa lomí severovýchodným smerom a je ukončený krytým balkónom (loggiou). Za ním nasleduje užšia chodba, odkiaľ je vstup do malej poľovníckej zasadacej siene, za ktorou je ubytovacia miestnosť. Na konci chodby je vstup na voľnú terasu v blízkosti štvrtej bašty, pod ktorou sú obývacie izby, patriace k prízemiu severovýchodného krídla. Ku koridoru na prvom poschodí patrí priestranná voľná terasa s kamenným zábradlím na západnej strane. Kamenné schodište, ktoré vedie z haly pred loveckou jedálňou, vedie na druhé poschodie pravého krídla budovy, kde sa nachádzajú ubytovacie izby.

    Pod celou budovou sa nachádza suterén a pivničné priestory, v ktorých je umiestnená kotolňa, práčovňa, mechanická dielňa, rozvody ústredného kúrenia a kanalizácie. Suterén má dva vchody: jeden od bašty-kaplnky, a druhý vedie spojovacím kanálom od bašty pod nádvorím.

    V súčasnosti je interiér zmodernizovaný tak, aby sa dal využívať na konferencie, sympóziá, odborné semináre a iné vzdelávacie podujatia. Poskytuje reprezentačné priestory na pracovné a aj spoločenské podujatia, pre ktoré je k dispozícii: Kongresová sieň, Lovecký salón, Červený salón, Okrúhly salón, knižnica, zámocká galéria na dolnom nádvorí a ďalšie priestory, ktoré zabezpečujú pohodlie návštevníkom a účastníkom akcií. 

    Kongresové centrum SAV má na ubytovanie k dispozícii 91 lôžok
    Kongresové centrum SAV má na ubytovanie k dispozícii 91 lôžok

    Hoci priestory v zámku slúžia v prvom rade pre akcie SAV, voľné ubytovacie kapacity sa prenajímajú aj iným organizáciám (štátne organizácie, ministerstvá a vysoké školy). V súčasnosti je možnosť ubytovania sa aj pre verejnosť.

    Izba pre mladomanželov
    Izba pre mladomanželov

    Je možná aj prehliadka vnútorných priestorov. Treba mať na pamäti, že zámok nie je múzeom, predsa však má čím návštevníkov zaujať, ktorí sa počas prehliadky všeličo dozvedia o histórii zámku. 

    Vo vstupnej hale je jediný pôvodný kus nábytku, portréty Pálffyovcov a bohato zdobené benátske zrkadlo
    Vo vstupnej hale je jediný pôvodný kus nábytku, portréty Pálffyovcov a bohato zdobené benátske zrkadlo

    V súčasnosti sa Smolenický zámok otvára verejnosti a ponúka čoraz viac rekreačných možností. Do jedinečného zážitku sa tu spája história s romantikou, relaxom a gastronómiou. Od brány po vežu turisti zdolávajú 156 schodov.

    Neoddeliteľnou súčasťou Smolenického zámku je rozľahlý anglický park s rybníkom
    Neoddeliteľnou súčasťou Smolenického zámku je rozľahlý anglický park s rybníkom

    Očarujúca obec Smolenice poskytuje široké možnosti trávenia voľného času. Počas potuliek miestnymi uličkami domáci a turisti môžu navštíviť početné historické pamiatky, galérie a múzeá. Alebo majú možnosť pokochať sa prekrásnym okolím zámku, do ktorého dovidieť zo zámockej veže. Na všetkých čakajú aj romantické chodníčky a početné turistické trasy v okolí perly Malých Karpát.

    Titulná fotografia: autor Maroš Stacho

    Ďalšie fotografie: 

    • Kongresové centrum SAV Smolenice
    • oficiálna stránka obce Smolenice
    • Kongresové centrum SAV Smolenice
    3192
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2023 Daibau, všetky práva vyhradené