Pre oblasť

    Budova Slovenskej národnej knižnice v Martine

    Článok si prečítalo viac ako 3403+ používateľov
    Martin (do roku 1951 Turčiansky Svätý Martin) je okresné mesto na severe Slovenska, v  Žilinskom kraji. Je historické centrum Turca. Prvá písomná zmienka o tomto meste je z roku 1284 – „villa sancti Martini“, ktorá lokalitu nazvala podľa kostola zasväteného sv. Martinovi, biskupovi z francúzskeho Tours. Hoci Martin nie je príliš veľkej rozlohy, predsa je  významným kultúrno-historicko-spoločenským mestom. Výnimočný status v rámci Slovenskej republiky mesto získalo predovšetkým vďaka dôležitým akciám, ktoré tvorili novodobé dejiny celého národa a formujúceho sa štátu. V roku 1861 mesto Martin bolo  centrom boja za kultúrnu identitu Slovákov, neskôr aj kultúrnym centrom slovenského národa. V meste sú početné kultúrne pamiatky, významné budovy, niektoré z nich sú považované za národné kultúrne pamiatky celoštátneho významu.

    Z kultúrnych pamiatok spomenieme: Národný cintorín (miesto posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života), bývalý Župný dom z roku 1740 (dominanta Námestia SNP, po rozsiahlejšej rekonštrukcii v roku 1983 je v budove umiestnená Turčianska galéria so stálou expozíciou Výtvarné umenie Turca od gotiky po 20. storočie), Dom Živeny, Prvá budova Matice slovenskej (v súčasnosti sídlo Literárneho múzea SNK), Slovenské národné múzeum, Dom Jozefa Cígera Hronského, Dom Jozefa Škultétyho... V meste sú aj početné múzeá (patria pod správu Slovenského národného múzea) a galérie.    

    Matica slovenská – Slovenská národná knižnica Martin, zdroj: Archív Matice slovenskej
    Slovenská národná knižnica Martin, zdroj: Archív MS

    Dominantou mesta Martin je budova Slovenskej národnej knižnice, umiestnená na vyvýšenom mieste Hostihory, na východnom okraji mesta. Keď ide o výstavbu tejto budovy, v rokoch 1961 až 1962 sa uskutočnila súťaž na ideový návrh. Základný kameň budovy, ktorá bola pôvodne stavaná ako tretia budova Matice slovenskej, bol položený v auguste 1963. Na výstavbu bol použitý víťazný projekt Dušana Kuzmu a Antona Cimmermana. Projekt sa začal realizovať v roku 1964. Budova sa pomerne dlho stavala, otvorená bola a na používanie odovzdaná 30. augusta 1975. 

    Bočné pohľady, Matica slovenská – Slovenská národná knižnica Martin, zdroj: Archív Matice slovenskej
    Bočné pohľady – Slovenská národná knižnica Martin, zdroj: Archív MS

    Jedným zo spomínaných dvoch autorov projektu budovy Slovenskej národnej knižnice je profesor Dušan Kuzma, ktorý patrí k najvýznamnejším slovenským osobnostiam umenia a architektúry 20. storočia. Je autorom Pamätníka a múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, zakladateľ Katedry architektúry na Vysokej škole výtvarných umení. Symbolické je aj toto jeho dielo, budova Slovenskej národnej knižnice. Niektoré stavebné diely, ktoré na budove použil, v ľuďoch evokujú otvorenú knihu, iné pripomínajú masívne police. 

    Pôdorys prízemia, Matica slovenská – Slovenská národná knižnica Martin, zdroj: Archív Matice slovenskej
    Pôdorys prízemia – Slovenská národná knižnica Martin, zdroj: Archív MS

    Hmotová kompozícia vychádzala zo schémy, ktorá sa často používala v 60. rokoch – využíva kontrast horizontálnej podnože s dvoma átriami a z podnože vychádzajúcej vertikálnej hmoty. 

    Budova Slovenskej národnej knižnice je 42 metrov vysoká a 110 metrov dlhá. V pôdoryse má tvar osmičky a stredovú výškovú časť. Z toho vyplýva, že budova sa skladá z dvoch častí. Nižšia časť má 3 podlažia. Vyššia časť má 15 podlaží, vrátane dvoch suterénnych. Zastavaná plocha: 5832 m2, úžitková plocha: 27 000 m2. Postavená bola technológiou zdvíhaných stropov. Obložená je betónovými fasádnymi obkladmi. 

    Zo stránky architektonicko-dispozičnej ide o dvojátriovú budovu. Jedno átrium má funkciu okrasného priestoru – pri hlavnom vstupe sa nachádza rozmernejšie reprezentačné átrium, druhé menšie átrium má charakter utilitárny. Podnož, spodná časť, je dispozičným päťtraktom. Okrem átrií sú tu situované aj výstavné priestory, katalógy, študovne, čitárne, prednášková sála, zasadačka, príslušenstvo, administratíva, dielne, kuchyňa. Vo výškovej časti sú sklady pre niekoľko miliónov zväzkov kníh.

    Na výstavbu objektu boli použité v čase jeho vzniku nové konštrukčné technológie a materiály. Obklad spodnej dlhej hmoty je vyhotovený z ryhovaných betónových platní. Vo výškovej časti je použitá nezvyčajná štruktúra slnolamov, ktoré nie sú len módnou záležitosťou, ich úlohou je chrániť uložené knižné fondy. Konštrukčnou novinkou sú aj železobetónové zdvíhané stropy popri monolitickom komunikačnom jadre výškovej časti. Metóda zdvíhaných stropov bola v čase výstavby tejto budovy veľmi progresívna, vďaka tomu sa knižnica stala prvou budovou v Československu, ktorá bola postavená touto jedinečnou technikou. Okná sú vyrobené z hliníka. 

    Interiéry sú dielom Vojtecha Vilhana a Gabriely Cimmermannovej. Prevládajú biele, oranžové a modré farby v kombinácii s antikorovým obkladom stĺpov.
    Interiéry sú dielom Vojtecha Vilhana a Gabriely Cimmermannovej. Prevládajú biele, oranžové a modré farby v kombinácii s antikorovým obkladom stĺpov. Zdroj: Slovenská národná knižnica
    Konferenčná sála SNK, zdroj: Slovenská národná knižnica
    Konferenčná sála SNK, zdroj: Slovenská národná knižnica

    Na vnútornej a vonkajšej výzdobe sa podieľali viacerí významní slovenskí výtvarníci

    Národný umelec Jozef Kostka je autorom sochy Pochodeň (symbolika ženy s pochodňou), ktorú vypracoval z klasického bronzu. Socha je vysoká 3,5 m  a umiestnená je pred budovou vpravo od hlavného vchodu. 

    Architekt Dušan Kuzma navrhol aj dekoratívnu betónovú stenu pri opornom múre vľavo od hlavného vchodu, na ktorej je bronzovými písmenami realizované štvorveršie Pavla Országha Hviezdoslava. 

    Národný umelec Vincent Hložník so synom je autorom nízkeho reliéfu na priečelí budovy nad hlavným vchodom z betónových panelov. Zdroj: Slovenská národná knižnica
    Národný umelec Vincent Hložník so synom je autorom nízkeho reliéfu na priečelí budovy nad hlavným vchodom z betónových panelov. Zdroj: Slovenská národná knižnica

    Akademický sochár Vladimír Kopánek je autorom piatich drevených plastík v priestorovej kompozícii, ktoré vychádzajú z tradície ľudového umenia umiestnených v átriu. 

    Václav Cíger vytvoril sklenenú plastiku (75 cm × 75 cm × 25 cm) – optické  sklo na podstavci z nehrdzavejúcej ocele uprostred vestibulu na prízemí. 

    Národný umelec Fraňo Štefunko je autorom búst významných dejateľov (Štefan Moyses, Karol Kuzmány, Ján Francisci-Rimavský, Viliam Paulíny-Tóth, Jozef Škultéty a iní). Busty sú na mramorových podstavcoch pred študovňami na prvom poschodí. 

    Akademický maliar Milan Laluha je autorom veľkej olejomaľby pod názvom Slovensko, umiestnenej na stene pred vchodom do veľkej konferenčnej sály na prvom poschodí. 

    Akademická maliarka Elena Bellušová vytvorila biely sadrový reliéf pretkávaný zlatom – Zlatá niť, ktorý sa nachádza v univerzálnej študovni na prvom poschodí. 

    Priestor pred budovou zdobí prednedávnom revitalizované prístupové schodisko. História samotných schodov obložených žulovým obkladom siaha do roku 1983 až 1985, kedy boli postavené. Po rekonštrukcii je schodisko vybavené samostatným stredovým osvetlením, ktoré sa spína nezávisle od pôvodného osvetlenia. Dokončené boli sadové a terénne úpravy. 

    Vynovené schodisko, zdroj: Slovenská národná knižnica
    Vynovené schodisko, zdroj: Slovenská národná knižnica

    Projektová dokumentácia opravy počítala s pôvodným rozvrhnutím schodiska. Namiesto kosodreviny vysadené boli nízke opadavé listnatáče a tráva. Stredový pás vyplnili riečne okruhliaky, ktoré vytvárajú dojem rieky. Romantickú atmosféru umocňuje osvetlenie kamennej rieky. Podesty sa zmenili na distingvované oddychové plochy s lavičkami, ktoré zdobia vygravírované citáty slávnych. 

    Vynovené schodisko pred budovou knižnice, zdroj: Slovenská národná knižnica
    Vynovené schodisko pred budovou knižnice, zdroj: Slovenská národná knižnica

    Základným poslaním SNK je prostredníctvom knižnično-informačných služieb a informačných technológií zabezpečovať slobodný prístup k informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov. Buduje, ochraňuje a sprístupňuje knižničné fondy, archívne fondy a múzejné zbierkové predmety so vzťahom k dokumentácii vývoja slovenskej literatúry, knižnej kultúry a umenia. Vytvára databázy z týchto oblastí, a tým uspokojuje kultúrne, informačné, vedeckovýskumné a vzdelávacie potreby ľudí a napomáha im v ich celoživotnom vzdelávaní. Ako konzervačná a depozitná knižnica SR buduje ucelenú zbierku slovacík – kníh, periodík a špeciálnych dokumentov, ktoré majú vzťah k Slovákom a Slovensku. Nielen tie, ktoré vyšli doma, ale aj v zahraničí a napísali ich cudzinci. Tým ochraňuje naše kultúrne dedičstvo pre ďalšie generácie. Koordinuje rozvoj  knižničného systému Slovenskej republiky a zabezpečuje modernizáciu poskytovaných knižničných a informačných služieb. Jej služby využívajú domáci i zahraniční používatelia. So svojím fondom 5,34 milióna knižničných jednotiek sa medzi európskymi knižnicami radí k stredne veľkým. Je medzinárodne veľmi aktívna, CENL, DIKDA.

    V rokoch 2012 až 2015 bola realizátorkou národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív. Jeho cieľom bola digitalizácia obsahu viac ako 2,5 mil. objektov ako spôsob ochrany papiera (t. j. nosiča obsahu) pred nevyhnutnou degradáciou a vybudovanie funkčnej infraštruktúry pre digitalizačné a konzervačné centrum SNK s technológiami a pracoviskami na odborné spracovanie digitálneho obsahu, ošetrenie, ochranu a uchovávanie knižných dokumentov. Digitalizovaný obsah zverejňuje v Digitálnej knižnici SNK (www.snk.sk) .

    Študovňa SNK, zdroj: Slovenská národná knižnica
    Študovňa SNK, zdroj: Slovenská národná knižnica

    V súčasnosti je budova knižnice ako sídlo odborných a administratívnych organizačných útvarov vlastníctvom Slovenskej republiky, spravovaná je Slovenskou národnou knižnicou. 

    Ak máte záujem  o exkurziu do Slovenskej národnej knižnice, rezervujte si termín návštevy vopred. Počas prehliadky uvidíte a dozviete sa mnoho zaujímavého - o  jej poslaní, histórii, súčasnosti i poskytovaných službách. Z jej budovy sa vám naskytne krásny výhľad na okolité hory. Okrem teplárenského komína vyššieho miesta totiž v Martine niet.  

    Je veľa miest, ktoré sa v tomto meste oplatí vidieť. Milovníkom architektúry a národnej histórie odporúčame obhliadku centra mesta a návštevy početných kultúrnych pamiatok miest, kde sa písali naše národné dejiny. Milovníkom ľudovej architektúry odporúčame prehliadku Múzea slovenskej dediny na južnom okraji mesta v mestskej časti Jahodnícke háje. Ak sa chystáte na dovolenku, obľúbeným miestom oddychu je Chata na Martinských holiach, odkiaľ možno podnikať výlety na rôzne strany.  

    Neváhajte, navštívte mesto Martin, určite neobanujete. 

    Zdroje:

    • mesto Martin
    • SNK - Slovenská národná knižnica 
    • Wikipedia

    Titulná fotografia - zdroj: Slovenská národná knižnica Martin

    Ďalšie fotografie použité v článku - zdroj: Slovenská národná knižnica Martin, Archív Matice slovenskej (MS), MS – Slovenská národná knižnica Martin, Architektonická štúdia – autor: Dušan Kuzma, Anton Cimmerman, Názov zbierky: Mapy, plány a technická dokumentácia, Signatúra:  III. budova MS

    3403
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2023 Daibau, všetky práva vyhradené