Štyri domy pre štyroch bratov na Jadrane

Výber a text v chorvátčine: Maroje Mrduljaš

Odvetvie cestovného ruchu je inverziou obvyklého priestorového vzťahu medzi produktmi a spotrebiteľmi. Zatiaľ čo vo väčšine ekonomických odvetví putuje produkt k spotrebiteľovi, v cestovnom ruchu cestuje spotrebiteľ za produktom. Priestor je navyše kľúčovým zdrojom odvetvia cestovného ruchu a nie je nekonečný. Na chorvátskom Jadrane, ale aj v iných oblastiach, je už desaťročia veľmi citeľný alarmujúci nárast konurbácie apartmánov, ktoré ohrozujú základňu turistickej ekonomiky.

Názory na tieto dystopické, no pomerne úspešne realizované projekty sú rozdielne. Na jednej strane je pochopiteľná snaha miestneho obyvateľstva odkrojiť si väčší kus turistického koláča v podmienkach, keď sa väčšine iných foriem hospodárstva až tak nedarí.  Na druhej strane je pre tie „produkty“ príznačná vysoká hustota zástavby, absencia verejného priestoru a do značnej miery primitívny architektonický jazyk, preto je zvláštne, ako si získavajú  zákazníkov.

Architekti Letilović a Pedišić vypracovali projekt komplexu apartmánov na základe niektorých ústredných otázok cestovného ruchu, konkrétne vzťahu medzi hostiteľom a hosťom a zdieľania priestorových zdrojov.

V monofunkčných komplexoch apartmánov sú to obzvlášť citlivé témy, pretože tieto konurbácie sú väčšiu časť roka takmer prázdne. Autori akceptovali skutočnosť, že v komplexoch apartmánov neexistuje verejný priestor a situácia sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezmení ani v budúcnosti. Za takýchto okolností zostáva scenár, podľa ktorého sa určitá forma socializácie môže uskutočniť v rámci samotného komplexu. Inými slovami, nedostatky urbanizmu kompenzuje architektúra.

Architekti Letilović a Pedišić tak navrhli kompaktnú hybridnú typológiu, v ktorej sa apartmány (bytové jednotky s príslušenstvom) určené na prechodný pobyt turistov kombinujú s rodinným ubytovaním pre hostiteľov, takže sa spoločné obsahy zdieľajú a stávajú sa miestom sociálnych interakcií.

Téma produktívneho spolužitia a kompaktného zdieľania zdrojov je pretavená do priestorového konceptu založeného na inteligentnom vertikálnom zónovaní programu. V tmavohnedých častiach budovy sú dvojstranne orientované apartmány, ktoré poskytujú hosťom súkromie: každý má vlastný vchod a priamy prístup do záhrady.

Biela super-štruktúra, ktorá sa vznáša nad tmavohnedou časťou budovy, je rodinným domom hostiteľa, zatiaľ čo v samostatnom zadnom bloku sú ďalšie byty. Poschodovú časť tvoria biele kubické objemy so šikmými strechami a posuvnými slnolamami, ktoré chránia hlboké výklenky.

Kľúčovým miestom priestorového scenára sú medziposchodia medzi týmito dvoma inak oddelenými svetmi: tzv. „piano nobile“ s typickou turistickou mikrokrajinou. „Piano nobile“ je v podstate hlavným podlažím v priestorovom usporiadaní reprezentatívnej budovy, a preto je ako také vyvýšené nad entropické prostredie. Je tu bazén, priestor na opaľovanie s drevenou plošinou, letná kuchyňa a bar.

Toto hedonistické prostredie umožňuje hostiteľom aj hosťom, aby teoreticky ani nemuseli opustiť budovu. Tak sa „piano nobile“ stáva miestom stretávania nových aj stálych obyvateľov v letovisku Diklo, starých a nových priateľov, a môže fungovať ako tradičné stredomorské „nádvoria“, chránené a intímne dvory, ktoré sú sprostredkovateľmi medzi súkromnou a verejnou sférou.

Hostitelia majú k dispozícii aj samostatný verejný priestor: krytú strešnú terasu s najkrajším výhľadom. Priestory určené pre hostí môžu mimo turistickej sezóny slúžiť aj majiteľom domov. Všetky štyri budovy sú založené na rovnakom koncepte, ale variácie sú akurát na to, aby komplex pôsobil rôznorodým dojmom.

Architekti Letilović a Pedišić takto navrhli komplex, ktorý predstavuje vlastný mikrourbánny celok a špecifickú spoločenskú komunitu. Programový elastický systém ponúka nielen formálne novú a presvedčivú interpretáciu typológie apartmánov, ale aj novú víziu každodenného turistického života. Akceptovanie apartmanizácie a vysokej  hustoty zástavby nemusí vždy viesť k dystopickým mestským situáciám. Letilović a Pedišić týmto projektom ukázali, že inteligentná „alternatívna apartmanizácia“ spočíva na rovnakej empatii voči hostiteľom a hosťom.

Fotogaléria: