Pre oblasť

    Námestovo a poklady jeho minulosti

    Článok si prečítalo viac ako 2709+ používateľov
    Námestovo je okresné mesto v Žilinskom kraji. Leží na severe stredného Slovenska, v blízkosti štátnej hranice s Poľskom. Prvá písomná zmienka o založení Námestova je z roku 1557, hoci miesto bolo už nejaké to storočie predtým osídlené. Historické jadro mesta sa nezachovalo, keďže budovy, ktoré zdobili pôvodné námestie padli za obeť modernej dobe. Výstavba vodnej nádrže Oravská priehrada, na brehu ktorej mesto leží, pohltila väčšiu časť starého Námestova. Architektonické diela, ktoré boli prejavom a symbolom bohatstva, navždy zapadli vo víre prachu dejín. V súčasnosti v centre mesta už nenájdeme takmer žiadny historický monument.

    Slanický ostrov umenia a kostol Povýšenia sv. Kríža 

    Slanický ostrov (3,5 ha), je kultúrnym centrom, nazývaný je aj Ostrov umenia. Je to ostrov, ktorý vznikol po napustení Oravskej priehrady, nachádza sa uprostred vodnej nádrže Orava. Zostal ako pamätník zatopených obcí, je pozostatkom zaplavenej obce Slanica, ktorá navždy zmizla pod hladinou oravskej priehrady v roku 1953. Z obce Slanica sa zachovalo iba jej návršie so zachovalým barokovým kostolom sv. Kríža a kalváriou, ktoré kedysi boli jej dominantou. Od roku 1973 ostrov je chráneným územím a prírodnou pamiatkou s parkovou vegetáciou okolo kostola. Dnes je to vyhľadávaná turistická atrakcia, ktorú navštevujú nielen domáci turisti ale aj turisti zo zahraničia.   

    Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža postavený bol v 18. storočí, v rokoch 1776 až 1769, ako baroková kaplnka. Upravovaný bol začiatkom 19. storočia – v roku 1843 získal dnešnú klasicistickú podobu. Je to jednoloďová, jednokaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiu a dvoma vežami zvierajúcimi otvorenú arkádu. Ďalšie úpravy boli vykonané v 60. rokoch 20. storočia. V roku 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

    V súčasnosti sa v interiéri kostola nachádza expozícia ľudového umenia Slovenská tradičná ľudová plastika a maľba zo zbierok Oravskej galérie
    V súčasnosti sa v interiéri kostola nachádza expozícia ľudového umenia Slovenská tradičná ľudová plastika a maľba zo zbierok Oravskej galérie

    Slanický ostrov umenia otvorili 3. júla 1971. Stála expozícia tradičnej ľudovej polychrómovanej plastiky a podmaľby na skle zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne má celoslovenský charakter a stala sa pozoruhodnosťou celonárodného významu.

    Expozície tradičného ľudového umenia dokumentujú tvorbu ľudových maliarov, rezbárov a kamenárov, ktorí bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh z bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach. Ľudové umenie na Slovensku zaznamenalo svoj najväčší rozkvet v 18. a 19. storočí, a preto väčšina vystavených prác pochádza práve z tohto obdobia. Námety sochárskych a maliarskych diel boli takmer výlučne sakrálne. Ich zobrazenie sa riadilo mravnými a estetickými ideálmi kresťanstva a hlavnými sviatkami cirkevného roka. Diela nadväzovali na ikonografické schémy z gotického, renesančného a barokového umenia, ktoré si ľudoví umelci často prispôsobovali podľa odpozorovaných predlôh z vlastného života.

    Drevené plastiky, maľby na skle a exteriérové kamenné skulptúry zobrazovali popri samotných postavách Krista, Najsvätejšej Trojice a Panny Márie aj obľúbených svätcov: sv. Jána Nepomuckého, sv. Floriána, sv. Vendelína, sv. Rozáliu, Katarínu a ďalších. Ich uctievanie sledovalo cieľ ochrany vlastného zdravia, obydlí pred živelnými pohromami a malo zabezpečiť hojnosť úrody a plodnosť. Najmä široký okruh mariánskych tém sa tešil veľkej obľube. Mária ako láskavá ochrankyňa – orodovníčka, na ktorú sa ľudia obracali vo svojich modlitbách sa stala objektom stvárnenia v mnohých podobách, najmä však v radostnej úlohe matky - Madony s dieťaťom, alebo jej bolestného protipólu – Piety - matky, držiacej v náručí svojho mŕtveho syna. Stále živá tradícia mariánskej úcty nadobudla v ľudovom prostredí dojímavý ľudský rozmer, ktorý jednotlivým umeleckým dielam dodal neobyčajnú výrazovú silu a hlbokú presvedčivosť. Diela aj napriek tvarovým nedokonalostiam vynikajú svojou vnútornou krásou, prameniacou z úprimnosti náboženskej viery ich tvorcov.

    Hrobka Klinovských 

    Súčasťou kostola je hrobka Klinovských, v ktorej je nainštalovaná expozícia História zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady

    Expozícia História zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady
    Expozícia História zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady

    Torzo cintorína a lapidárium oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia

    Na ostrove sa nachádza torzo pôvodného, dnes už symbolického, cintorína a lapidárium oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia
    Na ostrove sa nachádza torzo pôvodného, dnes už symbolického, cintorína a lapidárium oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia

    Sochy a reliéfy svätcov vytvorených z kameňa sa zachovali dodnes na pôvodných miestach. Nájdeme ich v malých kaplnkách a na stĺpoch pozdĺž ciest, na kalváriách, cintorínoch a v dedinských kostoloch. Veriaci tieto sochy „aktualizovali“ v modernom duchu, maľovali ich živými farbami a pri sviatočných príležitostiach ich zdobili korunami a papierovými kvetmi. Ich uctievanie a zobrazovanie sledovalo cieľ ochrany vlastného zdravia, obydlí pred požiarom a malo zabezpečiť aj hojnosť úrody a plodnosť. Tieto reliéfy a sochy pochádzali z dielní miestnych kamenárov, o ktorých sa zachovali správy v listinách z 18. a 19. storočia na západnom Slovensku, v okolí Piešťan a na severnom Slovensku v regióne Orava.

    Pred kostol premiestnili pomník slanického rodáka Antona Bernoláka, prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny, ktorý pôvodne stál v záhrade jeho rodného domu v zatopenej Slanici. Autorom bronzovej sochy z druhej polovice 30. rokov 20. storočia je český sochár František Machala.
    Pred kostol premiestnili pomník slanického rodáka Antona Bernoláka, prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny, ktorý pôvodne stál v záhrade jeho rodného domu v zatopenej Slanici. Autorom bronzovej sochy z druhej polovice 30. rokov 20. storočia je český sochár František Machala.

    V prvej polovici 19. storočia tam vznikla prvá Kalvária s Krížovou cestou v Spišskej diecéze, z ktorej sa z pôvodných 14 zastavení dodnes zachovalo 11 murovaných kaplniek. V polkruhovo zaklenutých nikách sa ešte v prvej polovici 20. storočia nachádzali obrazy výjavov Krížovej cesty.

    Dom smútku – rodinná kaplnka (hrobka) dynastie rodu Murínovcov

    Na prelome 19. a 20. storočia kaplnku dali vystavať bratia Matej  a Arpád Murínovci. Údajne ju stavali talianski majstri. Matej a Arpád Murín sú so svojimi rodičmi (Antonom Murinom a Teréziou rod. Kubányi), manželkami a potomkami pochovaní v tejto hrobke. Svedčí o tom tabuľa s ich menami. Tento historický monument dodnes pripomína históriu tohto rodu a v súčasnosti slúži obyvateľom mesta ako dom smútku. 

    Vchod do domu smútku…
    Vchod do domu smútku…

    …a detaily

    V 19. storočí bolo Námestovo významným plátenníckym mestečkom, plátenníci, farbiari i mangliari mali svoje spolky. Tkáčovňa plátna v Námestove v roku 1865 zamestnávala 350 robotníkov a taká istá bola aj v Slanici. 

    Rod Murínovcov patril medzi najväčšie a najstaršie veľkoplátennícke dynastie na Orave. Prvým výrazným plátenníkom tohto rodu bol Ignác Murín (1780 – 1825). Významnými pokračovateľmi v  plátenníckej tradícii rodu sa stali jeho syn Anton, aj s vnukom Antonom (1841 – 1896), ktorý mal údajne 12 detí. Jedno z nich, syn Štefan sa stal lekárnikom v Dunalföldváre, ďalší syn Aladár bol lekárom v Budapešti. Syn Matej (1860 – 1934) zdedil po svojom nebohom otcovi plátennícke žezlo. V rokoch 1890 – 1904 vlastnil asi 30 plátenníckych vozov, ktoré brázdili cesty rakúsko-uhorskej monarchie. Neskôr predal sídlo domu Murínovcov v Námestove Miklušičákovi a tovar s inventárom do Košíc. Aj ďalší členovia rodiny sa poväčšine venovali farmácii, boli zakladateľmi mnohých lekární vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Posledný z rodu Murínovcov, ktorý zostal a žil v Námestove bol syn Arpáda, PhMr. Anton Arpád Vendelín Murín (1906 – 1959), ktorý prevzal rodinné lekárnické remeslo a živil sa ním do roku 1948. Žiaľ, významná éra plátenníckej histórie Námestova, ktorá pozdvihla a preslávila toto mesto, nemá svoje múzeum a  niekdajšiu slávu mesta pripomína iba rodinná hrobka Murínovcov. 

    Hrobka Murínovcov bola vždy ozdobou pohľadníc, ktoré sa rozosielali do sveta
    Hrobka Murínovcov bola vždy ozdobou pohľadníc, ktoré sa rozosielali do sveta

    Kostol sv. Šimona a Júdu v Námestove – sakrálna stavba

    Prvé písomné záznamy o výstavbe kostola pochádzajú z rokov 1655 až 1658. Bola to kaplnka, ktorá dnes slúži ako vstup do kostola. V roku 1877 zachvátil kostol požiar. Vďaka podpore grófa Zichyho a tunajšej rodine Murínovej bol kostol o rok obnovený. V roku 1906 došlo k ďalšiemu požiaru, ktorý zničil strechu.  V roku 1917 rakúsko-uhorská vrchnosť vzala zvony pre vojenské účely. Nové zvony boli dodané v priebehu 7 rokov. Významný bol rok 1920, kedy boli obnovené stropné maľby (namaľoval ich majster Váňek z Prahy). V roku 1930 boli obnovené lavice a podlaha. Počas druhej svetovej vojny bol kostol v značnej miere zničený. Opäť boli poškodené zvony, ktoré sa dôsledkom požiaru roztavili. Súčasné zvonyzasvätené Sv. Šimonovi a Júdovi (patróni mesta aj kostola), Sv. Cyrilovi a Metodovi, Sedembolestnej Panne Márii, Sv. Kataríne a umieračik Sv. Jozefovi.

    Na južnej strane kostola sa nachádza kaplnka Panny Márie Lurdskej. V týchto priestoroch sa nachádza aj Pamätná tabuľa obetiam druhej svetovej vojny. V Námestove vtedy zahynulo 72 ľudí. Ďalej sa tu nachádza tabuľa venovaná Chryzostomovi Jánovi Bardysovi, rodákovi z Námestova. Pred kaplnkou sa nachádza pamätný kríž na misie z roku 1995.

    Kostolné okná sú od akademického maliara Vinceta Hložíka. Hlavnou témou je stretnutie človeka s Bohom. 
    Kostolné okná sú od akademického maliara Vinceta Hložíka. Hlavnou témou je stretnutie človeka s Bohom. 

    Krížová cesta je dielom akademického sochára Petra Hložíka. V kostole sa zachovali aj niektoré umelecké pamiatky. Sú to barokové sochy Sv. Barbory a Sv. Kataríny zo začiatku 18. storočia. Hlavný oltár a dva bočné oltáre s kazateľnicou sú z polovice 19. storočia. Kostol má vo svojom inventári pacifikál z roku 1743 od známeho umelca Szillassiho.

    Súčasné kostolné zvony

    Zvon Cyril a Metod (najväčší zvon), na zvone je napísané:

    • SCTI CYRILLUS ET...
    • VENOVANÝ NAŠIM KRAJANOM V AMERIKE
    • HAEC 5. NOVAE CAMPANAE
    • AQUISITAE SUNT SUB
    • DECANO-PAROCHO SERAPHINO RONČÁK.
    • ANNO 1947
    Zvon Cyril a Metod
    Zvon Cyril a Metod

    Zvon Sedembolestná panna Mária sa nachádza nad zvonom Cyril a Metod, na zvone je napísané:

    • SEDEMBOLESTNÁ PANNA MÁRIA
    • ORODUJ ZA NÁŠ SLOVENSKÝ NÁROD
    • VENOVANÝ 70 PADLÝM VERIACIM VO FRONTE 2. APRÍLA 1945
    Zvon Sedembolestná panna Mária 
    Zvon Sedembolestná panna Mária 

    Zvon Šimon a Juda, na zvone je napísané:

    • Z MILODAROV VERIACICH, MECÉNI
    • ARPÁD ZIMAŇ, JOZEF HRUBJAK, ML. VD. MARGITA MURIN, R. KOHÚTH,
    • ALOJZ FRAŠTIA, IGNÁC A MÁRIA KRUŠINSKÝ
    • ŠTEFAN A TERÉZIA MIKLUŠIČÁK
    • FLORIÁN JURIŇÁK, MIKULÁŠ KUNSCH
    • ŠTEFAN PAVLÍK, JOZEF GEREK
    • MATÚŠ GEREK, ALOJZ BENČEK
    • MATEJ HRUBOŠ, VD. JOHANA HRKEĽ
    • KAROL STRAKA, JOZEF A MÁRIA TYLKA, JAN ORIEŠEK
    Zvon Šimon a Juda
    Zvon Šimon a Juda

    Zvon Sv. Katarína sa nachádza nad zvonom Šimon a Juda, na zvone je napísané:

    • VENUJE AGNEŠA JURKUĽÁKOVÁ
    • SVOJÍM RODIČOM
    • ŠTEFANOVI A ANNE JURKUĽÁK
    • A BRATOVI JÁNOVI
    • V NEU-JORKU 14. 3. 1941
    Zvon Sv. Katarína
    Zvon Sv. Katarína

    Zvon Sv. Jozef (umieráčik) sa nachádza najvyššie, na zvone je napísané:

    • SCT. JOSEPHUS
    • OCHRANCA DOBRE SKONAJÚCICH
    • ORODUJ ZA NÁS
    • VENOVALI JOZEFOVIA Z NÁMESTOVA
    Zvon Sv. Jozef (umieráčik) 
    Zvon Sv. Jozef (umieráčik) 
    Stroj času, ktorý každodenne odbíja našu pominuteľnosť
    Stroj času, ktorý každodenne odbíja našu pominuteľnosť

    Námestovo, mestečko na brehu Oravskej priehrady, práve vďaka priehrade pozná azda každý z nás. Unikátny ostrov umenia, malebná okolitá príroda a nádherné hôľne vrchy, ktorými je obklopené robia ho ideálnym na rôzne výlety. Využite krásne počasie, vydajte sa po ceste turistov. 

    Titulná fotografia: idem.sk

    2709
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2023 Daibau, všetky práva vyhradené