Pre oblasť

    Schaubmarov mlyn v Pezinku – jeden z najväčších potočných mlynov v Európe

    Článok si prečítalo viac ako 3382+ používateľov
    Pezinok je okresným mestom, ktoré leží neďaleko Bratislavy, je súčasťou Bratislavského kraja. V písomných materiáloch sa územie, na ktorom sa v súčasnosti rozprestiera Pezinok, prvýkrát spomína v listine z roku 1208 ako „terra Bozin“. Mnohí z vás toto mesto poznajú podľa produkcie kvalitných vín a možno nevedia, že jeho pýchou je aj Schaubmarov mlyn. Práve on je považovaný za najväčší potočný mlyn na Slovensku a jeden z najväčších mlynov svojho druhu v Európe. Mlyn je kultúrnou a technickou pamiatkou reprezentujúcou typ zemepanských mlynov zo 16. až 18. storočia, s funkčnou mlynskou technológiou. Je súčasťou Slovenskej národnej galérie.   

    Očarujúcu vidiecku usadlosť a mlyn na Cajlanskom potoku dali postaviť pezinskí Pálffyovci ako najväčší z 15 mlynov v rozľahlom pezinskom chotári. Na južnom štíte mlynskej budovy je v omietke vyrytý rám s nápisom: IN ANNO DOMINI 1767 AEDIFICATUM (postavené v roku Pána 1767). Mlyn mal viacero správcov a v roku 1857 tento panský mlyn kúpil Wilhelm Schaubmar od vdovy Reichardovej, odvtedy tu svoju históriu začala žiť rodina Schaubmarovcov pochádzajúca z Bavorska. Neskôr mlyn zdedil jeho mladší syn Gustáv, ktorý sa vyučil za zámočníka vo Viedni. Mal dve dcéry a troch synov, najstarší syn Gustáv zdedil okrem mlyna a dielní aj remeselné zručnosti po svojom otcovi. Druhý syn Ľudovít sa venoval poľnohospodárstvu patriacemu k mlynu a najmladší Karol po 2. svetovej vojne, zo strachu z násilného vysťahovalectva nemeckých občanov, sa rozhodol utiecť do Nemecka aj napriek tomu, že mal slovenské občianstvo. V tomto mlyne sa mlela múka do druhej svetovej vojny, po vojne sa tu už iba šrotovali kŕmne zmesi pre zvieratá. Schaubmarovci na Cajle vychovali tri generácie mlynárov, štvrtá generácia sa k remeslu už nedostala. Mlyn meno nesie po svojich posledných majiteľoch. 

    Mlyn dali postaviť Pálffyovci. Barokový vodný mlyn bol poháňaný vodou z potoka Cajloch (Saulak). Rozprestiera sa na niekdajšom mlynskom ostrove v historickej mestskej časti Cajla, kde v 60. rokoch 19. storočia mlelo až 7 mlynov. Dnes tu voda netečie, suché koryto sa zachovalo iba v areáli sadu. Budova bola (a dodnes čiastočne je) ohradená múrom. Okrem neskorobarokovej jednoposchodovej budovy bývalého panského mlyna usadlosť tvoril aj k mlynu pripojený byt mlynára. Okrem toho do veľkého areálu patrili ešte tradičné hospodárske stavby (voziarne, maštale, sýpky, sečkáreň, stodola, dreváreň, humno, chlievy, včelín...). Niektoré z týchto budov stále stoja, ale majú nový účel. V okolí mlyna sa už dlhé roky nachádza ovocný sad. 

    Ide o jediný mlyn v Pezinku, kde sa dodnes zachovalo mlynské koleso. Mlyn je funkčný a schopný prevádzky. Reprezentuje regionálnu formu malokarpatských vodných mlynov s kolesom na horný náhon a nadzemným typom mlynice, ktorá tvorí poschodie. Mlynica je rozdelená na tri podlažia vrátane suterénu a povalového priestoru mlyna. Zachovalo sa aj pôvodné mlynské lešenie, ozubené koleso v suteréne a viaceré prvky vybavenia ako múčna truhla, vzácny krupičník, vyradené mlynské kamene, škopíky, mýtne mierky, riečice...

    Mlyn bol jednoduchý valcový s dvoma veľkými vodnými kolesami v otvorenej kolesovni, ráštubni a s dvoma pármi mlecích kameňov na mlynskom lešení. V roku 1913 bola vykonaná posledná rozsiahla rekonštrukcia mlyna. Rodina Schaubmarovcov ho výrazne prestavala, pristavala jedno krídlo k náhonovej stene mlyna a zmodernizovala predovšetkým jeho strojné vybavenie. Stará mlecia sústava, zložená z mlynských kameňov, nahradená bola novou, modernejšou, zloženou z valcových stolíc, čím sa podarilo dosiahnuť väčšiu výkonnosť mlyna, jeho produkcie, skvalitnenie výrobkov a aj zlepšenie pracovného prostredia. Technologické zariadenie mlyna tým nadobudlo dnešnú podobu. Historickú usadlosť sa podarilo zachovať v takmer pôvodnom stave, vrátane architektúry a technického zariadenia mlyna. Mlyn je dodnes funkčný a pamiatkovo chránený.

    Technológiu Schaubmarovho mlyna opísal pán Vincent Hakszer, nadšenec pre staré mlyny, vďaka ktorému bol tento mlyn uvedený do funkčného stavu. Okrem iného uvádza: „Výkonnosť mlyna v tom období bola úctyhodná, približne 5 metrákov za 24 hodín. Mlelo sa na dvoch valcových stoliciach na jednom klasickom šrotovníku. Práca v mlyne neznamená len samotné mletie obilia, ale začína sa čistením, vysievaním na princípe veľkosti a špecifickej váhy obilia a jeho prímesí. Všetky tieto stroje a zariadenia sa nachádzajú v mlynici. Zväčša sú továrenskej výroby, ale i domácej. Najstarším strojom je doma vyrobený tzv. krupičník, ktorý sa nachádza pri oknách v suterénnej časti. Šrotovník naľavo od dverí v prízemnej časti mlynice je tiež domácej výroby. Oba pochádzajú z 9. storočia. Domácej výroby sú všetky tri výťahy, zásobníky lúpačky i potrubia na spúšťanie obilia a meliva.

    Samotné mletie sa začalo v prízemnej časti mlynice. Po odvážení sa obilie vysypalo priamo do čističky na podlahe. Tu sa obilie zbavilo rôznych nečistôt, aj kovových predmetov. Samospádom sa dostalo do ľavého výťahu a s pomocou korýtok až na poval, do hranolovitého vyosievača. Vyčistené obilie zbavené klasov, trávy, dreva, hrudiek, kamienkov, kúkoľu a iných nečistôt sa znova dostalo na poval, ale už s pomocou prostredného výťahu. V druhej fáze čistenia sa obilie zbavilo šupky a samospádom sa dostávalo až do suterénu, do tretieho výťahu.

    Klimatizáciu vytvárali vetráky, jeden nad šrotovníkom pri dverách, druhý je priamo zabudovaný v lúpečke. Obilie bolo skoro pripravené na mletie. Pomocou tretieho výťahu sa obilie dostalo znovu na poval a pomocou ležatého transportéra do valcovej stolice. Tu došlo už k samotnej finálnej práci, k mletiu, ktoré bolo vždy viacnásobné. Múka z valcovej stolice sa znovu samospádom dostala do tretieho výťahu a bola transportovaná na poval. V tzv. múčnom cylindri bola bielená. Vybielená múka padala priamo do jednotlivých škopkov.

    Mlyny zväčša pracovali vo dne i v noci. Bola to ťažká práca a prašná. Mlynári museli byť zručnými a všestrannými remeselníkmi. V mlyne sa nepilo, nefajčilo a ani nehrešilo. Popri mnohých zvláštnostiach Schaubmarovho mlyna je pozoruhodné najmä to, že vtedajší majiteľ dokázal zosúladiť klasickú, tisícročnú technológiu s modernou. Tak si vylepšil nielen pracovné prostredie, ale aj skvalitnil prácu.“

    K Schaubmarovmu mlynu sa viaže jedna povesť. Podľa nej sa raz v noci rozhodli akísi zlodeji vykradnúť tento mlyn. Vošli do dvora a do budovy chceli vojsť malými okienkami na prízemí, ktoré sú tam dodnes. Sluhovia ich však počuli a zobudili mlynára. Keď chcel prvý zlodej vojsť do mlyna spomínaným okienkom a strčil doň hlavu, mlynár schytil meč a hlavu mu odťal. Ostatní zlodeji sa čudovali, prečo sa ich druh nehýbe. Po chvíli čakania vytiahli jeho telo von a zistili, že je bez hlavy. Od strachu sa rozutekali na všetky strany.

    Na dvore Schaubmarovho mlyna rastie majestátny strom moruše čiernej, ktorého vek arborista Ing. arch. Tomáš Šataník odhadol na 250 rokov. Tento už senescentný strom vysadili pravdepodobne v období výstavby budovy mlyna, ešte pred príchodom Schaubmarovcov. Obvod jeho už prasknutého kmeňa je 360 cm a jeho koruna je stále hustá a široko rozložená. Každý rok rodí tmavočervené plody, ktoré sú jedlé, šťavnaté, podlhovasté a sladkokyslé, keď sú zrelé.

    Druh moruše, ktorý rastie na dvore mlyna, sa označoval za vzácny druh moruše trnavskej (Morus trnaviensis), ktorá sa ako druh stala témou sporu dvoch skupín odborníkov. Dnes je oficiálne uznávaný len názov moruša čierna, moruša trnavská je jej synonymom.

    Moruše sú zaujímavé aj pre svoj netradičný spôsob šírenia. Staré stromy s dutinami sa okrem rozmnožovania semenami rozširujú aj netradičnou cestou, podobne ako vŕby, tak, že sa ich kmeň rozčesne a  konáre v mieste kontaktu so zemou zakorenia a vytvoria „nové stromy“.

    Galéria insitného umenia, pobočka Slovenskej národnej galérie

    Slovenská národná galéria bola založená 29. júla 1948. Historicky sa tvorila a profilovala ako tradičné múzeum krásnych umení domácej, ale aj širšej, európskej proveniencie, pričom od začiatkov jej vývoja dôležitú úlohu predstavovalo zberateľstvo diel 20. storočia ako aj mapovanie živej umeleckej kultúry.

    V súčasnosti mlyn slúži ako expozícia insitného umenia Slovenskej národnej galérie, ktorá mlyn v roku 1972 odkúpila od poslednej majiteľky Kornélie Schaubmarovej a expozícia bola sprístupnená verejnosti 18. novembra 1997. Galéria je prvou a jedinou svojho druhu na Slovensku. Expozíciu tvorí reprezentatívny výber viac ako sto maliarskych a sochárskych diel významných slovenských insitných umelcov a umelkýň zo zbierok SNG, tiež medzinárodná kolekcia diel insitných umelcov z Chorvátska, Francúzska, Talianska, Česka a Brazílie. 

    Mlynárska expozícia

    Stála Mlynárska expozícia je ukážkou vývoja mlynárstva v malokarpatskej oblasti od 18. storočia až do polovice 20. storočia.

    Schaubmarovci boli nielen mlynári, ale aj zruční remeselníci. Súčasťou stálej mlynárskej expozície v Schaubmarovom mlyne je zachovaná kováčska vyhňa s fukárom a drevená polica s výrobkami zo stolárskej dielne. Jednotlivé dielne a stroje v nich boli napájané cez vodné koleso pomocou hriadeľovo-transmisionálneho prepojenia, ktoré sa zachovalo dodnes.

    Okrem uchovávania kultúrneho dedičstva a prezentácie výtvarného umenia, v Schaubmarovom mlyne organizujú množstvo sprievodných podujatí, ktoré súvisia s rôznymi formami umenia, prírodou a životným prostredím, remeslami a jedlom. Počas roka sa môžete zapojiť do rôznych workshopov, zúčastniť sa komentovaných prehliadok, koncertov, pozrieť si rôzne filmy, navštíviť trhy a ďalšie programy a podujatia (prednášky, debaty...) určené pre odbornú a širšiu verejnosť. Priestor je otvorený pre spoluprácu a rôzne komunitné podujatia, ktoré reagujú na aktuálne potreby mesta či regiónu. 

    Deti sa môžu počas víkendov zapojiť do výtvarných, keramických aj technologických programov a tvorivých dielní. Leto patrí aj denným detským táborom, ktoré sú o umení, prírode, ale aj športe a poznávaní Pezinka, jeho okolia a histórie.

    Podľa metodík galerijnej pedagogiky SNG pre všetky stupne škôl pripravujú školské programy, ktoré sú venované aktuálnym výstavám, mlynskej expozícii alebo spoločenským témam. 

    Ovocný sad

    Súčasťou areálu Schaubmarovho mlyna je aj ovocný sad, ktorý prechádza postupnou revitalizáciou. V roku 2018 v rámci obnovy ovocného sadu vysadili v ňom nové stromy, ovocné a okrasné kríky. Vsadili na prevažne lokálne druhy ovocných stromov a kríkov,  niekoľko starých odrôd. Tešiť sa môžete na duly, hrušky, jablone, marhule, slivky, čerešne a višne, plánujú  vysadiť aj moruše. Budú aj egreše, červené a čierne ríbezle, josty, maliny a černice. Z tých menej zvyčajných, ale nemenej cenných druhov, napr. arónia. Z okrasných stromov a kríkov dub, škumpu vlasatú či bršlen. V sade neskôr pribudne aj vinič, na dvore budú aj bylinkové a trvalkové záhony a v jeho strede centrálna lipa.

    Postupne by mali pribudnúť aj včelíny, vtáčie búdky či hmyzí domček a svoje miesto tu budú mať spolu so skleníkom aj zeleninové a bylinkové záhony. Chodníky, lavičky, siete či ohnisko na opekanie sú samozrejmosťou. Cieľom je sad sprístupniť pre verejnosť, premeniť ho na príjemné oddychové a komunitné miesto pre ľudí, ktorí chcú oddychovať na čerstvom vzduchu. 

    Po prehliadke mlynskej expozície a aktuálnej výstavy si môžete pozrieť ponuku kníh o umení a prírode a handmade výrobkov z tamojšej dielne. Priľahlá kaviareň je miestom na oddych a vypitie si dobrej kávy s koláčikom. Schaubmarov mlyn je kúzelné  miesto, ktoré môže byť cieľom výletov do prírody, za umením, workshopmi, potravinovým trhom či koncertom vašej obľúbenej kapely. To všetko na skok od mesta, na úpätí Malých Karpát.

    Urobte si výlet, utečte z mesta a užite si deň na čerstvom vzduchu, spojený s umením, prírodou a históriou!

    Zdroj: Peter Sandtner, Cajla, ISBN 978-80-970072-1-8.

    Zdroj fotografií: Slovenská národná galéria

    3382
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2023 Daibau, všetky práva vyhradené